*Ráno* Bože moj zase počujem ten otravný zvuk budíka niekedy mam sto chutí ho vyhodiť oknom nie robím si srandu ale každé ráno ma z neho bolí hlava no to je jedno je čas sa pripraviť Jurko ešte spal ale predpokladám že on má svoj budík predsa len chalani toho majú ráno menej narobote alebo aspoň o niečo menej vstala som z postele a šla som do fajnej teplej sprchy bola som tam asi 15 minút potom som už iba vyšla von a šla som si vybrať oblečenie
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Potom som si už iba išla umyť zuby,dať nejaký make-up,urobiť vlasy a navoňať medzi tým vstal už aj Jurko ktorý na seba hodil len tričko a tepláky a potom ako som vyšla z kúpelne šiel tam on Ja:Dobré ránko J:Dobré ráno Išla som dole do kuchyne rodičia už boli pravdepodobne v práci preto som urobila nejaké raňajky pre nás oboch kedže rodičia su už v práci budem musieť ísť autobusom to mi nevadí kedže som predtým ako som ich spoznala chodila autobusom stále len sa teraz trošku bojím ako sa budú na mňa ludia pozerať predsalen už sa vie že som priatelka Juraja z rozmýšlania ma vyzrhol Juraj ktorý akurát prišiel J:V pohode? Ja:Nie teda vlastne áno um ehm tu som ti prichystala raňajky J:Ďakujem Ja:Nemáš začo Sadli sme si za stôl a začali jesť J:No a teraz hovor Ja:?? J:Čo sa ti stalo Ja:Alee niič J:Hovor Ja:Nie J:Počuj ja sa s tebou nejdem hádať ale ak nechceš tak mi to nehovor Ja:No proste od vtedy ako sme sa vrátili na Slovensko som nebola poriadne na verejnosti okrem školy a popravde sa bojím ako sa budú teraz na mňa ludia pozerať J:To si nešla ani autobusom do školy? Ja:Od vtedy ako sme sa vrátili nie a dneska musím J:Neboj veď idem s tebou Ja:Máš pravdu ďakujem Pousmiala som sa nad tým bol ku mne strašne milý a aj chápavý J:Pre teba všetko💗 Dojedli sme a akurát sme to stiháli na autobus Prišli sme na zastávku a ešte chvílku čakali na autobus medzitým ako sme čakali na autobus prešlo veľa detí s niektorými si Juraj dal aj fotku ja som tam len tak stála a snažila sa byť nenápadná kým ku mne neprišlo jedno asi 10 ročné dievčatko s jej mamou D:Dobry deň Pozdravila sa tichým hlasom a deti na ulici sa na nej smiali čo som úplne nepochopila prečo jej mama s tým nič nerobí keď očividne má z toho depresiu Ja:Ahoj! Čupla som si aby som jej videla do očí a vedela sa s ňou lepšie rozprávať D:Mohla by ste sa somnou odfotiť? Ja:Samozrejme Postavila sa vedľa mna a jej mama nás odfotila D:Ďakujeem Ja:Nemáš začo D:Môžem sa ešte niečo opýtať? Ja:Samozrejme D:Myslíte si že dokážem niečo vo futballe keď chodím už od 5 rokov? Deturence sa začali smiať čo ju dosť zosmutnelo Ja:Nevšímaj si ich nidky sa nesmieš vzdať a hlavne ťa to musí baviť D:Baví ma to Ja:Tak ako hovorím nikdy sa nevdzávaj a keď sa ti budú smiať povedz si že sa dosmejú keď im ukážeš čo dokážeš Autobus už zastavil tak som to trošku urýchlila Ja:Slubuješ mi že ťa raz uvidím ako idol pre ostatné malé futballistky? D:Sľubujem! Postavila som sa a nastúpila do autobusu J:Si úžasná vieš o tom? Ja:To bola maličkosť *Juraj* Som si 100% istý že toto je tá s ktorou chcem zostať do konca svojho života...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ďalšia časť! Rozmýšlala som teraz ešte nad tým či mám písať ďalej a rozhodla som sa že to ešte dokončím💗SORRKO ZA CHYBY💗
