Percy Jackson- Duša mora

Duša mora

"Nezaslúžiš si byť mojim synom." kričal Poseidon " Ja Poseidon, boh mora, Zemetras, nositeľ búrky a otec koní vydedujem teba Perseus Jackson. Už nie si viac mojim synom!"  Percy spadol na zem a kričal, kričal ako keby ho niekto trhal, čo sa vlastne aj stalo. Pomaly z neho ako tieň vystupovala postava z vody, sálala z nej tak veľká moc, že tabornici pochopili prečo chceli Percyho bohovia zabiť. Pretože moc, ktorej bývalý Poseidonov syn vládol bola ohromná. Postava sa sformovala do gule a vpila sa do Poseidonovho trojzubca.

Nastalo ticho, ticho, ako pred búrkou. Každý si uvedomil čo sa práve stalo. Percy ešte stále kľačal na zemi a ťažko oddychoval, keď z ničoho nič zažiaril, zažiaril zlatou, modrou a zelenou. Tabornici sa zvedavo pozerali a pokrikovali jeden na druhého. Cheiron vysielal otázne pohľady na Poseidona, ale ten vyzeral ako zmes prekvapenia, strachu a obáv.  Svetlo pominulo a na zemi už nekľačal Percy, teda nie ten Percy ktorého všetci poznali.

Pomaly sa postavil, vyzeral, no vyzeral inak…Podrástol, jeho stále nepoddajne vlasy vyzerali ešte čiernejšie a nepoddajnejšie. Aj jeho oblečené sa zmenilo, oblečenú mal tógu ktorej farby prechádzali od azúrovej modrej k takmer čiernej, farby oceánskej hĺbky. V ruke držal trojzubec z ktorého išla úcta väčšia ako z Poseidonovho. Doslova žiaril mocou. Keď otvoril oči, všetci prítomný onemeli od úžasu. Poseidon sa zapotacal a zbledol. Jeho oči boli ako neustále sa meniaci oceán, odrážali všetky farby od hlbinno čiernej po belasú. Celá duhovka ako keby bola obtočená a pretkaná zlatou niťou.

Percy preletel okolostojacích pohľadom, uškrnul sa a zmizol v obláčiku vodnej pary. Znova sa strhol sa hurhaj, nikto nevedel čo sa stalo. Z celého tábora sa ozývalo: "Čo to bolo"...."Cheiron"..."Poseidon, čo sa stalo"...."kto to urobil" a podobne.

"TICHO!" zakričal Cheiron a vyzval Poseidona nech hovorí, no on stal bez pohnutia, bledý na smrť.

Po chvíli zasepkal "Duša, Duša mora..."  a odmiestil sa, nevšímajúc si rozruch v tábore.

-Persais