BEAUTY AND THE BEAST ✔

22.│Plamene sviečok, 2015

Neodbytná myšlienka mu nedala spať. Nedokázal sa sústrediť ani na tímovej porade, ktorú mal viesť. Bol ešte roztržitejší ako zvyčajne a kolegom to ujsť nemohlo. Napokon Neal unáhlene ukončil poradu s tým, aby každý šiel robiť to, čo robil doteraz a sám sa zahrabal pred obrazovkou počítača.

Netušil ako dlho tam tvrdol, kým sa spoza neho neozvalo zakašľanie a on dobre že neskončil na plafóne. Neal sa otočil na stoličke a stretol sa so skúmavým pohľadom detektíva Marshalla. „Všetko v poriadku?" spýtal sa policajt s nadvihnutým obočím.

Neal mohol zaklamať. Ale mal pocit, že jeho spolupráca s Marshallom je na dobrej ceste a nechcel to pokaziť. Preto priznal: „Napadlo mi niečo, čo sme doteraz mohli prehliadať."

Zrazu získal všetku Marshallovu pozornosť. „O čo ide?"

„No, zatiaľ úplne neviem," priznal Neal. „Je to skôr taký pocit."

Marshall mu kývol, aby pokračoval. Neala trocha upokojilo, že sa mu nezačal vysmievať. Zhlboka sa nadýchol a pokračoval: „Včerajšok som trávil u... kamaráta. Má zdravotné problémy a lieky, ktoré berie, mi pripomenuli, že úplne ignorujeme tú kapsulu v jednom z odtlačkov."

„Neignorujeme," namietol Marshall. „Poslali sme našich ľudí do ulíc, aby sa trocha pohrabali v drogovom biznise mesta."

„Pravda, ale čo ak nejde o drogy? Čo ak ide o lieky? Čo ak je vrah chorý, alebo niečo podobné?"

Marshall sa poškrabal o strnisku a tváril sa trocha skepticky. „Okej. Je to možné. Ale nemyslím, žeby sa tým náš okruh podozrivých znížil."

„Nie, ale mám pocit... mám pocit, že to môže byť stopa."

„Nuž dobre," prikývol napokon Marshall. „Hľadaj ďalej. Možno na niečo natrafíš. Ale ak nie, tak nezabúdaj na to, že stále tu máš tím, ktorý musíš viesť."

Neal len prikývol. A vrátil sa pohľadom na obrazovku.

*****

Cassandra dorazila do bytu Skylara ako veľká voda. Ťahala za sebou svoju batožinu, ktorá prudko buchla, keď sa jej vyšmykla spomedzi prstov a spadla na podlahu. Vtedy sa ňu vyrútil aj Mass. Slovo vyrútil možno nebolo najvhodnejšie. V podstate k nej podišiel pomerne pomaly, svojim zvyčajným tempom starého psa, ale potom sa postavil na zadné a svoje veľké laby oprel o Cassandru. A ona mala pocit, že do nej narazil nákladný vagón. Ten pes bol ťažký.

„Aj ja ťa rada vidím," usmiala sa Cass a poškrabala ho za ušami. Pomedzi to sa jej podarilo vymaniť spod jeho obrovských tláp. „Kde máš Skylara?"

Cassandra sa porozhliadla po chodbe a až vtedy si všimla, že je v celom byte dosť tma. Premkli ju obavy. Hovorila s bratom a ten ju ubezpečil, že keď odchádzal do práce, Skylar bol v poriadku. Ale to bolo už pred niekoľkými hodinami. Mohlo mu prísť zle? Alebo bol možno len slabý a šiel si ľahnúť?

Pomaly sa prekradla cez chodbu. Najskôr nazrela do kúpeľne, aby sa uistila, že sa znova nezložil tam ako kôpka zemiakov. Ale kúpeľňa bola prázdna, dokonca sa zdalo, že čerstvo poupratovaná. Pokračovala ďalej, až do obývačky, kde ostala zarazene stáť na prahu. Skylar nespal, vlastne vyzeral viac než len nabudene.

Sedel pri konferenčnom stolíku v tureckom sede. Stôl pred ním bol prestretý a vôňa korenia sa miešala s vôňou dvoch sviečok, ktoré stáli zapálené na kraji stola a prežarovali šero v miestnosti. Naokolo boli rozsypané lupene červených kvetov a jedna osamelá ruža stála aj v strede stola, v kryštálovej váze. Skylar sa na ňu usmieval ako slniečko na hnoji. A ten výraz tváre bol žiarivejší ako plamene plápolajúcich sviečok.

Vyzeral dobre. Možno za to mohlo teplé svetlo sviečok, ale v tvári mal viac farby ako posledné týždne. Chorobná bledosť ustúpila. Navyše, bol nahodený. Vlasy mal pekne učesané, namiesto trička mal na sebe bielu košeľu, ktorá mu pristala až príliš. Bol krásny.

„Ahoj," pozdravil ju a usmial sa ešte viac.

Cassandra zhodila svoj kabát a stiahla si topánky, aby sa mohla pohodlne usadiť na vankúš oproti nemu. „Ahoj," usmiala sa tiež. „Čo má toto celé znamenať?"

Skylar jej do pohára nalial víno, ale on sám si do pohára nalial len oranžový džús. Lieky a alkohol nešli dokopy. „Nič," povedal nevinne, hoci sa stále viac vyškieral. „Si ku mne úžasná. Od prvého momentu. Pomáhaš mi vo všetkom a nežiadaš nič na oplátku..."

„Chcem byť len s tebou," prerušila ho Cass a natiahla sa za jeho rukou. Prekryla jeho dlaň svojou a Skylar sa usmial ešte viac.

„Ja viem. A som z toho šťastný, naozaj. Napriek všetkým problémom som šťastný. A vďačím za to len tebe." Tie slová hriali Cass pri srdci viac ako teplá deka, horúci čaj, alebo letné lúče slnka. „Keďže som sa celý deň cítil dosť dobre, chcel som ťa prekvapiť."

„To sa ti rozhodne podarilo," uškrnula sa Cass a zdvihla svoj pohár. Štrngli si a odpili si, ale celý čas si navzájom hľadeli do očí.

„A chcel som ti niečo povedať," dodal Skylar po chvíli. Jeho sebavedomý úsmev sa zakolísal a nervózne si pomädlil ruky.

„Len do toho," posmelila ho Cassandra. Nech to bolo čokoľvek, chcela to vedieť. Čím skôr tým lepšie.

Skylar ju vzal cez stôl za ruky a zahľadel sa jej do očí. „Milujem ťa," šepol.

V hrudníku Cassandry vybuchol ohňostroj. Chcela mu tie slová povedať už toľko dlhých dní. Stále ich mala na jazyku, ale bála sa toho, čo môžu znamenať. Ale teraz, vyslovené nahlas, zneli rovnako krásne, ako si to predstavovala. A prišli z jeho úst.

Cassandra mala pocit, že žiari ako slnko a plamene sviečok vyzerajú vedľa nej len ako vyhasnuté svätojánske mušky. „Tiež ťa milujem," šepla.

Obaja sa naklonili ponad stôl a pobozkali sa.

Trocha kratšia kapitola, skôr len na vyplnenie a dotiahnutie niektorých vzťahov do dokonalosti :D Ďalšie kapitoly budú rozhodne... nabitejšie :D
A dobrá správa je, že posledné dni píšem veľa, takže nová časť možno bude aj skôr ako o týždeň. Kto sa teší? :D :D