Nový život

• Začiatok konca •

Pozrela som sa na budík ktorý mi oznamoval 6:02. Nemusela som ho vypnúť, lebo som ho ani nezapla.
Presne som vedela že sa toto stane. Dialo sa to celé leto. Išla som spať, zobudila som sa z nočnej mory okolo druhej a po zvyšok noci som len tak čumela do stropu a vnímala každú jednu slzu čo mi stiekla po líci. Tak som si krátila čas.
Moja nočná mora nieje ako vystrihnutá scénka z hororu. Práve naopak. Niekto by sa na nej možno ze aj zasmial, ale to by bol len taký človek, ktorý to neprežil na vlastnú kožu ( a ešte by sa mu celkom zišiel aj čierny humor) . Videla som to, čo som len pred pár mesiacmi prežila. Videla som scénku, ako ma rodičia trhajú z môjho sveta, od môjho domova, od mojich priateľov a od všetkého čo som celý život poznala a tak milovala.
Prišla som do sveta, kde sa láska meria peniazmi a priateľstvo spomienkami. Ja som tam nemala ani lásku, ani peniaze a od piateľstva a spomienok ma delilo milióni kilometrov.