Nový život

3. Premiéra

Vošla som do areálu školy a hneď pri vstupe ma ovalili pohladi väčšiny detí. Bola som tam proste neprehliadnuteľná. Všetci okolo môjho veku tam mali normálne oblečenie, ktoré sa hodí na normálny školský deň. Ale Wreelová nie, lebo ona si musela dať ružové kvietkové šaty aby hneď každý spoznal že prišla z dediny. Mala som chuť si vlepiť. Ale čo už, nezmením to takže sa cez to všetko budem musieť preniesť. Zraz bol na školskom ihrisku, tak hneď ako som sa tu trochu zorientovala som vyrazila smerom ktorým som považovala za správny. Zašla som poza budovu a koho tam nestretnem? Jasné že deti v mojom veku ktoré tak potajme fajčili. Hned ako som zbadala ich pohlady plné zmätku, som sa nezmohla na nic iné ako obrátiť zrak s odpochodovať preč. Už som len počula šepotanie a cítila ich pohlady na mojom chrbte. Úžasné, načo sa skamaratátiť, však?! ...mala som chuť si zatlieskať.
Po dočervenaní sa som sa opýtala kde je to ihrisko takého zlatého dievčatka, mohla mať asi 9, a vyrazila som na smer kam ukazoval jej prštek.
Mali to tu naozaj pekné, na prvý pohľad príjemná oranžová budova s velkým zeleným areálom a moderným ihriskom. O niečom takomto som mohla doma len snívať. Stará škola bola dosť chudobná už aj na opravenie omietky, nieto ešte na maľovanie. Ale späť do reality, stála som na tom krásnom novom ihrisku sama. Keď sa sem začali zbierať žiaci, utvorili skupinky kamarátov. A ja som tam čakala sama, odpočítavajúc sekundy kedy už začne riaditeľkyn príhovor.