Oheň v jej vlasoch

VIII. Kapitola (KOREKCIA ✓)

Okamih, kedy malo slnko vyjsť spoza obzoru, bol čoraz bližšie.

Aedwyn však nedokázala zozbierať dosť síl na to, aby odstúpila od Eirika a vysadla na koňa. Až do tohto okamihu sa neustále nútila byť silná.

Všetku slabosť a pochybnosti uzavrela vo svojom vnútri, nedovolila ani jednej z nich preniknúť von a odraziť sa v jej hlase, tvári ani činoch.

Nepripúšťala si možnosť, že jedného dňa tá hradba ktorou sa chránila pred svetom, padne.

A keď tá chvíľa konečne nastala, Aedwyn zúfalo hľadala oporu... A našla ju v náručí muža zo severu, toho najmenej pravdepodobného človeka, ktorý jej ju mohol poskytnúť.

No bolo to naozaj tak?

Keď Eirika stretla po prvý raz, videla ho len ako pohana, jedného zo severanov ktorí prišli z jej krajiny urobiť neobývané spálenisko.

Fascinoval ju a vzbudzoval v nej odpor zároveň. Všetko na ňom bolo iné, cudzie, záhadné. Aedwyn bola ako nočný motýľ priťahovaný k plameňu niečím čo ho nútilo sa do nich vrhnúť a zahynúť. Bála sa tej príťažlivosti, nepriznala ju ani sama pred sebou.

Myšlienok na čiernovlasého severana sa nedokázala zbaviť. Bol pokušením, zakázaným ovocím, démonom, ktorý jej dovolil zakúsiť niečo, čo predtým nepoznala.

Keď sa prejavila jej výrečnosť a divá povaha, dal jej voľnosť. A teraz, keď bola naopak slabá a vydesená, zostal po jej boku.

Jej otec by nestrpel nič z toho - za akýkoľvek prejav citov by sa jej dostalo iba napomenutia. Dáma sa neusmieva ako dedinská hlupaňa. Dáma sa nemračí. Dáma nekričí, neplače, nesmeje sa. Jej tvár musí byť pokojná a nehybná ako hladina čistého jazera.

Selwyn nikdy nebral nič vážne. Bola pre neho rozmaznanou dcérou lorda.

Kedysi, ako mladé sedemnásťročné dievča, si namýšľala, že ho miluje. Ich tajné stretnutia, nesmelé dotyky, strach z prezradenia a vzrušenie ktoré prinášal, sa však k láske ani nepribližovali. Aedwyn to spoznala prineskoro.

Nikdy ho nespoznala tak, ako žena mohla spoznať muža. To prináležalo až manželovi, ktorého si v budúcnosti mala vziať aby znásobila bohatstvo Normouthu a zaistila svojmu otcovi nové spojenectvo.

Bola s tým zmierená, vnútri ale ľutovala, že sa nemohla Selwynovi odovzdať a zaistiť, aby bol jej prvým mužom on, nie niekto, koho vyberú jej rodičia. Chcela sa rozhodnúť sama, tá chvíľa mala patriť jej a Selwynovi, nikomu inému.

Až keď sa z dievčaťa stala mladá žena a hmla naivného očarenia sa rozplynula, Aedwyn rozoznala v Selwynových očiach a dotykoch chlad. Iskra, ktorú v nej kedysi vedel zapáliť jediným pohľadom, bola preč.

Muži majú svoje potreby, ozval sa v jej hlave hlas matky, a aby ich ukojili, potrebujú nás ženy. Tak to Boh zariadil.

Uvedomila si, že jej letmé bozky a krátke objatia Selwynovi nemohli stačiť. U sedliackeho dievčaťa mohol nájsť oveľa viac a Aedwyn vedela, že keď väčšina mladých mužov odišla na juh, Selwyn o ženskú spoločnosť nemohol mať núdzu.

Nikdy naozaj nepatril jej. City ktoré k nemu prechovávala, skryté pred celým svetom, nemali byť opätované. On sám by sa asi iba zasmial a mávol rukou, ak by mu ich prezradila.

To si šetri pre svojho budúceho manžela, lady, uškŕňal sa na ňu Selwyn v jej predstavách. Neplytvaj slovami, tvoje ústa boli stvorené pre niečo iné.

Bola od začiatku iba ďalším mladým dievčaťom, ktoré mu podľahlo? Mohol byť pyšný na to, že zviedol i lady z Normouthu?

Samozrejme, nahlas to povedať nemohol. Jej by hrozilo zneuctenie a jemu vyhnanstvo alebo poprava. No ak by sa niekedy preriekol po pár kalichoch medoviny...