I'm Pregnant

-Donáška mobilu-

„S kým?" vykríkla som.

„S-s Drewom." habkala Simone vystrašene, ako keby som jej držala nôž pri krku.

„Ach, len toto nie." dala som si hlavu do dlaní. Simone ma objímula a ja som vedela, že ma čaká "policajný" výsluch.

„Takže, čo sa stalo?" zopakovala mi otázku.

„Vyspala som sa s ním." hneď ako som to dopovedala z očí mi začali tiecť obrovské slzy.

„Robíš si srandu? Prosím povedz, že je to len vtip." prosíkala Simone.

„Bohužiaľ nie." rozplakala som sa ešte viac.
Nestačí, že ma podviedol, ale ja sa s ním musím ešte aj vyspať. Zase.

„Ale veď to nemusí byť pravda, možno-" prerušila som ju.

„Možno som sa sama v noci vyzliekla a rozhádzala aj druhú stranu postele, že?" vybuchla som.

„Veď áno. Alebo ste možno boli v štádiu, keď už ste nemali žiadne oblečenie, len ste spolu nespali." presviedčala ma. Ironicky som sa zasmiala nad jej naivitou.

„Simone, zabudla si o kom hovoríme?" opýtala som sa pochybovačne.

„Nie nezabudla. Ja len..." nedokončila. Zasmiala som sa škodoradostným hlasom.

„Tak fajn. Ja už musím. Ahoj." objala ma a už jej nebolo.

Chcela som ísť ešte von, ale tma, ktorá bola vidieť z okna ma odradila. 

Smutne som si povzdychla a zobrala si jogurt s chladničky. To by však nebolo ono, keby ma niekto nevyrušil.
Pri dverách sa ozval zvonček, na čo som naštvane odložila jogurt.
Otvorila som dvere, ale nikoho nevidela. Prišlo mi to divné, ale nechala som to tak. Zrazu sa však z tmy vynorila známa postava.

„Čo tu robíš?" opýtala som sa mierne zmätene.

„Myslím, že si si niečo zabudla." podišiel až ku mne a z vrecka vytiahol môj mobil.
Ostala som stáť s polootvorenými ústami, ale rýchlo som sa spamätala. Schmatla som mobil a položila na stolík vedľa dverí.

„Odkiaľ ho máš?" založila som si ruky na prsiach.

„To sa nehovorí." priložil si prst na ústa a odišiel. Pred bránkou mi však stihol ešte zakričať.

„Mám u teba láskavosť!" a už ho nebolo. V rýchlosti som zatvorila dvere, na ktorých som sa následne zošuchla na zem.
Dala som si hlavu do dlaní a dúfala, že sme mali aspoň ochranu...

###

„Jessica! Ak nebudeš do piatich minút dole, pôjdeš do školy autom! A budeš šoférovať!" ozval sa ocko z dola.

Hneď ako spomenul šoférovanie, som vyskočila z postele. Neznášam to. Doteraz si pamätám ockov naštvaný hlas, keď som v autoškole rozrazila sklo. Mám proste talent.

Zo skrine som vytiahla biele tielko na ramienka a obliekla si čierne legíny.  Zbehla som dole, kde ma už čakali raňajky a ako bonus naštvaný rodičia.

„Čo som zas urobila?" spýtala som sa zúfalo, keď im z ich tvár neschádzal ten naštvaný výraz.

„To sa opýtaj tvojej sestry." zvýšila hlas mama. V tom vošla do kuchyne sestra s rukou na čele.

„Nekrič," zašepkala.

Na to sa však mama ešte viac rozzúrila. Viem ako neznáša alkohol a ešte viac, keď sa niekto z jej dcér opije.

„Budem si kričať koľko chcem! Keď si to nechcela mala si si to rozmyslieť skôršie ako si sa opila!"  vybuchla mama a dramaticky odišla z kuchyne.
Otec sa len neprítomne  obzeral okolo a nakoniec tiež vstal a odišiel.
Otočila som sa na Am, ktorá si ešte stále držala čelo.

„Takže takto dopadlo rande so sexi futbalistom?" uchechtla som sa.

Am len mykla plecami a naliala si do poháru vodu.

„Ani sa nejdem pýtať, čo ste v noci robili." sadla som si za stôl. Vtedy mi došlo, že predvčerom som robila to isté.

Zabehlo mi a začala som sa dusiť kúskom praženice. Am ma začala búchať po chrbáte.
Po chvíli som sa konečne prestala dusiť a dojedla som raňajky.

„Na čo si myslela, keď ti tak zabehlo?" lišiacky sa usmiala.

„Ále na nič." mávla som rukou a rýchlo aj s taškou utekala do školy. Prišla som pár minút po zvonení. Myslela som, že sa mi podarí vojsť do triedy aj bez toho, aby si ma niekto všimol. No asi som sa mýlila...