Cesta Domov

336 8 0
                                    

S Jurkom sme šli na izbu sa pobaliť keďže už dnes ideme domov.

J: T/m nevidela si moju šedú mikinu s nápisom..

UPS práve som si tu mikinu dávala do kufra..

J: nemáš dosť oblečenia😅? Veď tu chodíš oblečená pomaly každú hodinu inak.. 😅
T/m: 😶
J: ale nie nechaj si ju aj tak som v nej nevyzeral dobre.. 🥰
T/m: lasočka moja prečo veď to bola tvoja obľúbená...
J: vieš no už nebudem nosiť mikiny proste chcem aby mi bolo viec vidno svali.. Vieš teraz na to baby letia..😂
T/m: Slafkovský takže ty takto heeej 😅
T/m: a nechcel by si ty chodiť rovno bez trička potom té svaly budú výraznejšie.. 🤣
J: to je nápad! 😂
T/m: Juraaaaaaj!
J: čo? Veď to bol aj tak tvoj nápad 😅
T/m: ale noooooo😂
J: no dobre dobre

Ďalej naše balenie išlo podľa plánov ja som sa šla len prezliecť do :

Ďalej naše balenie išlo podľa plánov ja som sa šla len prezliecť do :

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

(Ak sa niekomu nepáči nech si vymyslí iné)

Vyšli sme pred hotel. Boli tam moji rodičia a aj Juriho. Nevedeli sme ako ísť v aute tak sme sa nakoniec rozdelili..

Auto number one :
Ja
Lucka
Jurko
Ella
David

Auto number two:
Mama
Otec
Gabika
Jurov ocino

Btw Klára šla s Cehlom

Nastúpili sme teda do áut. Šoférovala iba Ella. Ona mala jediná vodičak. Tak a začala sa naša cesta môže začať. V tomto aute budem sedieť presne 314 minút ak pôjde všetko podľa plánu. Najprv sme si začali púšťať pesničky.. Až nakoniec sme skoro ohluchli. Inak skoro by som zabudla dali sme si s rodičmi takú stávku že kto skôr príde do Košíc my alebo oni. Dúfam že to vyhráme lebo ak áno tak nám dlžia mekáč.. Ak nie tak.. To sme sa vlastne ani nedohodli takže to je znamenie že to vyhráme! Asi tak po hodine a pól mi začalo trebať na wcko takže sme museli zastaviť na pumpe. Cestou z weciek sme kúpili čipsy, bagety,muffinky a ešte nejaké zásoby.. Aaa ešte sme kúpili veľa a že veľa vody. Veď na pitný režim sa nemôže zabudnúť. Asi ďalšie dve hodiny sme sa rozprávali o hokeji a ako super hrali čo bolo celkom fajn. Potom ma to nejako z mohlo a zaspala som oprela som sa o Lucku a tak sme obidve zaspinkali. Zobudili sme sa len na toto

E: boha! Rodičia sú už 3 minúty pred nami
D: tak pridaj ne?
E: idem ako sa len dá ale nemôžem prekročiť rýchlosť
D: dobre nezajap tu na mňa!
J: inak aký bude trest keď prídeme neskôr?
L: ty si hluchý?
J: ehm no tak povieš mi to?
L: no že musíme mať všetci na vysvedčení samé jednotky..

A toto ma prebralo že úplne..

E: čo prosím?
T/m: nie nie nie nie!
D: do RITI to bude peklo doma zas
J: pridaj do p*če Ela nemám v pláne sa učiť..
E: myslíš že mne sa chce?
D: dobre ukludnime sa.. Aby sme nenburali..
E: drž hubu ide tu o veľa.. 😾
J: no veď keď ide o veľa tak zrýchli!
E: T/m mohla by si si tu svojho SNÚBENCA UKLUDNIT NEJAKÝ JE AGRESÍVNY 😾

Keď svoje emócie prejavila aj Ella tak to musí byť naštvata že poriadne. Zraz mame pred domom. Btw mojim domom. Už sme boli v poslednej zákrute. A čo neuvidíme. Z druhej strany ulice ide auto.. Áno našich rodičov.

T/m: DUPNI PORIADNE NA PLYN!
L: RÝCHLO!
J: POĎ! POĎ! POĎ!
D: TERAZ NEZASTAVUJ UŽ SME SKORO DOMA!

Ella išla plnou parou vpred.. Išla pred nás dom a prutko zaútočila aby sme zaparkovali na vybetónovanú časť pred domom. Myslela som si že výletom z auta ale som v poho.. Takéto stresy na mňa ako toto je moc..

Všetci sme vyleteli z auta a začali sme spolu kričať na RODIČOV ktorí práve vystupovali z auta..

My: MY CHCEME MEKÁČ! MY CHCEME MEKÁČ !
M: dobre no tak fajn ale iba kufre odnesieme dnu.

Aj tak sa stalo kufor som si za niesla...no vlastne pardon Jurko mi od niesol kufor do izby.. Ja som sa zatiaľ hodila na posteľ. Na moju úžasnú hebkú mäkkú postieľku.. Juraj sa tam len na mne rehotal ako zmyslov zbavený. Až do kým po nás neprišla Lucka ktorá mi pochválila izbu. A potom povedala nech ideme už dole.

Nechcelo sa mi prezliekat tak som šla v tom istom. V aute sme šli rovnako ako pred tým

***
V mekáči som si dala (čo si tak dávate v mekáči). Potom sme šli každý domov... S Jurkom som sa rozlúčila aj keď to bolo ťažké keďže som sním bola 24 /7 asi tak mesiac.. Dohodli sme sa však že sa stretneme poobede. Lebo doobeda idem k doktorovi s bruchom takže tak.. Som aj dosť nervózna.. Ale aj šťastná zároveň.

Práve som v mojej izbe s Ellou

E: zajtra ideš k tej doktorke?
T/m: Áno idem pôjdeš tam so mnou?
E: sa vôbec pýtaš 😂
T/m: dobre a ide aj mama a Klára..
E: veď samozrejme

*David vtrhol do mojej krásnej izbičky*

D: TY! SI! TEHOTNÁ!??? 😶
T/m: Ehm no hej..?
D: moje dvojča je tehotné a ani o tom neviem?
E: ved kľud..
D: moja tak mi teraz povedz ako mám byť TERAZ kľudný?
E: kto ti to povedal?
D: no ehm.. Mama
T/m: dobre ale niekomu nič nehovor...
D: inak gratulujem
T/m: jaj no ďakujem 🤨
D: kto je otec? Aspoň vieš 😂
T/m: jaaaaj no hej hej Juro kdo iný?
D: koľký mesiac
T/m: to iba niekoľko týždňov ale možno aj mesiac neviem..
D: a ak doktorke ideš? To je potrebné aby..
T/m: Prosím ťa o tomto ma poúčala mama asi hodinu a ÁNO idem zajtra k doktorke

Už sa potom nič také nedialo iba sme sa normálne bavili. Keď odišli spravila som si hygienu a prezliekla som sa do pyžama. Konečne som si po dlhej dobe ľahla na moju posteľ... Dosť mi tu chýba Jurko tak som si s ním asi do jednej rána písala. A potom som nejako zaspala

Nová časť! Dnes 1020 slov dúfam že sa páči majte sa pekne 💞!

Slafko Where stories live. Discover now