Básne jednej stratenej [SK]

utiekam sa k úteku

Prečo ešte o tebe vôbec rozmýšľam,
Keď každá báseň, čo o tebe napíšem je smutná?
Nemala by byť láska šťastná?
Nemala by som sa cítiť ľahká?
Namiesto toho cítim žiaľ a prázdno.
Vydobyl si si nasilu v mojom srdci miesto.
Nedal si mi priestor spamätať sa,
Zastaviť toto šialenstvo.
Kde sa podel rozum?
Veď ja viem, že toto nie je zdravé,
Tak prečo sú mi spomienky na teba tak drahé?
Možno ten pocit, že niekto ma vidí...
Hoci len cez hmlu svojho ega.
Som naozaj tak zúfalá?
Poznám svoju hodnotu, no i tak si hovorím, čo keby...
Čo keby som počkala deň možno dva.
Možno mesiac...
Dočkala by som sa?
Možno sme si súdení.
Možno si úplne iný.
Možno, možno, možno....
Nikdy sa to už nedozviem.
Volajte ma zbabelou,
No útek môj
Je mi útechou.