Princess of the mafia

24.

Pomaly sme sa od seba odtiahli. Pozrela som mu do očí ako keby sme tu boli len my, pretože sme tu fakt len mi aj boli bol to len náš svet. Len my dvaja. Ako keby to malo trvať navždy. No čo na tom bolo najhorsie? Chcela som aby to trvalo navždy.

Jemne si čelo oprel o to moje a pozeral mi hlboko do očí „Všetci na nás pozerajú" povedala som vediac že aj bez toho aby som sa rozhliadla okolo seba to je pravda.

„Nezáleží mi na nich Bella, Mi importa solo di te amore" (záleží mi len na tebe láska) Nevedela som taliansky čiže som nevedela posúdiť čo hovoril. Ale vedela som s určitosťou povedať že "amore" je laska.

Boli sme tak blízko pre sebe no moje telo si aj napriek tomu prialo viac. Nechcem si predstaviť čo by sa stalo keby sme tu len my dvaja. A ani nebudem zmieňovať to ako veľmy by som chcela aby sme tu len my dvaja boli.

Jednu ruku premiestnil na moju tvar a jemne ma pohladkal naskočili mi zimomriavky po jeho jemnom dotyku na mojej pokožke. Chcela som viac. Túžila som po viac dotykoch.

Prečo niečo tak zakázané môže byt tak nesmierne dobre?

Keď v tom sa ozval vystrel a potom další a další.

A ja som už vedela že nic neni dobre.

Rýchlo sme sa od seba odtiahli. Pozreli sme si hlboko do oči a mne až tedy došlo že nemám zbraň.

V mojej hlave nastala obrovská panika. Porozhliadla som sa okolo seba ale Aron tu nikde nebol.

Nechal ma tu?

Chytili ho?

Nevedela som no mala som asi milion ďalších otázok no žiadnu odpoveď. Rýchlo som sa pozrela na Alessandra ktorý už držal zbraň v ruke a strieľal na tych ktorý boli vonku.

Všade boli počuť vystreli.

„Alessander ja- ja nemám zbraň" šepla som len tak mimochodom. Prišlo mi to extrémne trápne ako som na ňu mohla zabudnúť?.

Alessander sa na mna hneď pozrel „sakra Bella to nemyslíš vážne!" V jeho hlase bolo počuť rozhorčenie.

Chytil ma za ruku a viedol neviem kam v ruke furt držal zbraň a rozhliadal sa okolo seba.

Prešli sme jedny schody dole.

Ďalšie

Ďalšie

Ďalšie

Kde to preboha ideme?

Keď v tom Alessander zastavil a kódom otvoril veľké oceľové dvere.

Porozhliadla som sa po miestnosti bola to celkom veľké miestnosť. S jednou posteľou, malou knižnicou s veľa knihami, malým stolíkom a maličkou sedačkou.

A veľa VEĽA dekami. Žiadne teplo došiel mi dôvod prečo tu tie deky sú.

„Prečo sme tu Alessander musím ísť hore za Aronom. Paneboze však ja ani neviem kde Aron je čo ak sa mu neco stalo?!" Poslednu vetu som už jemne vykríkla.

Trošku som panikárila.

„Takze tam chces ísť a nechať sa zabiť? Bella sakra rozmýšľaj. Aron sa o seba určite dokáže postarať a ja ta tam nepustím. Bola by si v nebezpečí a to ja nedovolím chapes?!" Nie NECHAPEM!!

„Sakra však tak zabijú aj tvojich ľudí Alessander a je tam aj tvoj otec so svojou snúbenicou a je tam Aron paneboze! A dneska sa mal vrátiť Leonardo domov!! A-" dobre priznávam panikárim.

„ukľudní sa je to v poriadku sú dospeli dokážu sa o seba postarať Bella. Sľubujem ti že keď sa to tam aspoň trosku ukľudní a všetci ľudia co tam boli odídu. Pojdem tam. Ale len ja Bella nedopustím aby sa ti niečo stalo." Jeho hlas bol tak kľudný až som sa aj ja ukludnila.

Jemne mi chytil tvar do jeho dlani a pobozkal ma na spánok. Bol to jemný ale precítený bozk.

„Som unavená Alessander" priznala som po chvíli ticha pretože to bola pravda.

Cely deň bol strašne vyčerpávajúci a tipujem že už dávno je aj po pól noci.

Jemne ma zodvihol privinula som sa jemne k jeho hrudi. Položil ma opatrne na mäkkú posteľ a chcem odísť.

Jemne som ho chytila za ruku. „Nechod" šepla som.

Prikývol a opatrne si ľahol vedľa mňa.

Pozerali sme si hlboko do oči.

„Si nadherna vieš to Bella?" Moje oči sa pomali zatvárali a ja som sa už nezmohla na nic viac len jemne chytiť jeho ruku.

Potom som sa už len vydala do sveta snov.

Mame tu další diel po celkom dlhej dobe ZASE ja viem ale dúfam že to aj tak tak moc nevadí. Čo si myslite kdo vlastne zaútočil na dom/vilu Fernandezov? Je to celkom velmy dôležité a v príbehu to bude ešte veľa krát spomenuté.