HANSEL AND GRETEL

6.│Zmazané stopy

„Heš!" Phoenix a Neal robili čo mohli, aby vrany odohnali od tela. Na prvý pohľad to vyzeralo ako torzo možno osem až desať ročného chlapca, ale telo bolo príliš zničené na to, aby sa Phoenix odvážila skutočne hádať.

Zdalo sa, že telo je odtrhnuté nad panvou a z tela trčali vnútornosti – viditeľné boli hlavne črevá, ktoré sa tiahli z tela ako dlhé, neživé hady. Torzo bolo oblečené v kusoch roztrhaného trička, ktoré bolo hnedo-bordové od krvi a rozkladu. Polovica pravej ruky telu chýbala – a Phoenix by sa bola stavila, že líška, ktorú stretli, uháňala práve s ňou.

Možno mali niekomu zavolať a poslať ich za líškou, alebo ostatných na ňu aspoň upozorniť. Ale Phoenix si bola istá, že líška sa so svojim úlovkom veľmi rýchlo zahrabe v nore a hľadali by ju zbytočne.

Konečne sa im podarilo odohnať aj tie najzaťatejšie vrany a ostali stáť nad bezhlavým telom.

Neal sťažka dýchal a vošiel si rukami do vlasov. „Toto vyzerá zle."

Phoenix prikývla. Bolo viditeľné, že telo sem bolo pritiahnuté po tráve... možno nejakým zvieraťom. Bolo možné, že sa deti stratili a napadla ich besná líška?

Práve sa na to chcela Neala opýtať, keď prehovoril: „Nemyslím si, žeby jedna líška dokázala takto dokmásať osemročného chlapca."

Presne na to myslela aj Phoenix. Navyše, telo vyzeralo... staršie. Boli na ňom čerstvé rany, no samotné telo pôsobilo, akoby ležalo bez života aj niekoľko dní. Bol to však divoký odhad a patológ bude vedieť viac.

„Je to zvláštne. Zavoláš ostatným?"

Neal prikývol a vytiahol telefón. Priložil si ho k uchu, potom si to rozmyslel a začal písať SMS. „Esemesku pošlem hromadne každému. Každého obvolať by trvalo dlhšie," vysvetlil.

Phoenix to nekomentovala. Len si ďalej prezerala telo. Sklonila sa k nemu a snažila sa na tričku rozoznať pásiky – malý Hank mal mať na sebe námornícke tričko. Ale Phoenix nič také nevidela. Tričko vyzeralo ako klasické svetlé tričko, bez hocakého vzoru.

Keď Neal dopísal správu, niekomu zavolal a rýchlo ho zasvätil do situácie. „Hej, technikov... no, celú tlupu technikov. Telo je v zlom stave a očividne sem bolo pretiahnuté, takže budeme musieť zabezpečiť veľkú časť lesa."

Neal ešte chvíľu telefonoval, potom položil. Obrátil sa na Phoenix. „Podľa teba sa stalo čo?"

Phoenix sa zamyslela. „Podľa mňa... líška objavila telo. Neviem čo sa obeti stalo, ale odhadovala by som, že sa to nestalo teraz. Líška našla telo a chcela si ho zobrať do nory, ale vyrušili ju vrany, tak odišla len s časťou pravej ruky."

„Otázne je," nadviazal Neal, „že kde je zvyšok tela."

Prikývla. „Ako sa tak pozerám, príde mi to, že líška sa možno rozhodla zbaviť nôh. Telo bolo buď priťažké, alebo... sa dakde zaseklo. Áno, zrejme sa zaseklo. Vidíš ako je látka vyťahaná na pleciach? A ako je pravé a ľavé plece úplne neforemné? Akoby len nedávno vytrhli kĺby z miesta."

„A čo hlava?"

„Oproti pásu je krk už úplne... zaschnutý. Hnedý a pomaly a rozkladá. Akoby telo nemalo hlavu už dávnejšie."

„Presne na to som myslel aj ja," prikývol Neal. „Ale celé telo vyzerá podobne. Akoby na ňom boli staršie aj mladšie rany."

„Takže to nemôže byť Hank Mennoir," zhrnula Phoenix. „Toto dieťa... nestratilo sa dnes."

„To teda nie," prisvedčil Neal. „Budeme sa musieť pozrieť na ďalšie nezvestné deti z mesta a okolia. Možno prídeme na to, kto to mohol byť."

„Chudáci rodičia," šepla Phoenix a preglgla guču v hrdle. Napadlo jej, akoby sa asi cítila, keby takto našli Kylea. Nemyslela si, žeby niečo také prežila. A to Kyle nebol ani len jej biologický syn.

Pozrela sa na Neala. Zdalo sa, že jej chce niečo povedať. Nakoniec sa však len narovnal a zakrúžil plecami. „Posily dorazia každú chvíľu."

A guča v Phoenixinom hrdle len narástla.

*****

O polhodinu sa miesto hemžilo policajtmi.

Technici sa pohybovali vo svojich bielych skafandroch, aby nekontaminovali vzorky, všade cvakali fotoaparáty, ako sa snažili zachytiť každý detail. Telo pred chvíľou prekryli bielou plachtou a onedlho ho odvezú do policajnej márnice, v ktorej prebehne pitva a určí sa čas smrti, príčina smrti a s trochou šťastia aj čosi ďalšie.

Na mieste bol prítomný aj psovod. Siri s Jack-Jackom nasledovali prvú stopu – odtrhnutý kus šiat. Preto sem priviedli druhý psovod, ktorý momentálne šiel po stope tela. Snažili sa zistiť odkiaľ sa tu vzalo.

„Ubralo sa to dosť brutálnym smerom," zamrmlal Steeve vedľa Phoenix.

Ona len prikývla a po očku sledovala Neala, ktorý sa rozprával s kolegami.

„Vieš, nie je pre teba typické len tak postávať na okraji a sledovať dianie," nadhodil jej najlepší kamarát.

Phoenix sa naňho zahľadela a nadvihla obočie. „Tento prípad nie je môj."

Steeve sa na okamih zamračil, potom sa uškrnul. „Už chápem. Ešte nie je tvoj."

„Presne."

Steeve sa zarehotal a v tom sa k telu vrátil Mike so svojim psom. Pozrel sa na Neala, ktorý bol zababraný do rozhovoru a potom na Phoenix.

Zamieril k nej a pokrútil hlavou. „Šli sme asi kilometer severozápadne, keď sa stopa stratila. Presnú trasu som zaznačil do GPS."

„Ako to, že sa stopa stratila?" nadvihol Steeve obočie. „To telo bolo doslova ťahané po zemi. Či sa líšky naučili aj lietať?"

Phoenix už vedela, že Steeve mal v hlave divokú predstavu a na ich stenu onedlho doplní novú kresbu – na ktorej bude lietajúca líška ťahať groteskné telo.

Mike sa zamračil. „Problém je, že sa premiešali pachy. Na tele ostala krv líšky – očividne bola zranená, alebo to zapríčinili vrany. Tiež tu ostal pach spomínaných vrán. Kým bolo v tráve vidieť ako tak cestičku tela, tak sa to dalo sledovať, ale pomaly to mizlo. Telo si videl. Doslova z neho vypadávali orgány. Divoké zvieratá to zacítili hneď a stopu kontaminovali vlastným pachom. A rozobrali orgány, čím pach tela rozniesli po celom sade."

„Fuj. Takmer ako Janko a Marienka. Im cestičku zjedli holuby. Oni aspoň nezanechávali stopy pomocou vlastných vnútorností."

Steeve bol morbídny za celý vyšetrovací tím. Ale v podstate sa nemýlil.

Mike sa zatváril, akoby prehltol kyslé jablko. Potom sa zase zameral na Phoenix. „Takže tak. Ďalej sa nedostaneme. Ale môžete skúsiť nasledovať trasu a na základe nej vystaviť ďalšie hľadačské skupiny. Možno nájdete zvyšok tela."

„Alebo aj zvyšok tela zjedla divina."

„Aj to je možné," priznal neochotne Mike.

„Dobre. Vďaka za pomoc, Mike."

Mike prikývol a odišiel povedať novinky aj Nealovi. Ten sa tiež netváril nadšene.

Ahojte!
Viem, že týždeň meškám, ale akosi som minulú nedeľu nestihla, tak som si povedala, že však do tej ďalšej vydržíte... Budem sa snažiť, aby sa to neopakovalo :D