Aurora Falcone. Najmladšie dieťa Fabiana Falcona, naobávanejšieho muža v Taliansku. Starodávne ideály jej otca jej neumožnili stať sa plnohodnotnou členkou rodinného biznisu a celý život jej prekážali, vo veciach pre ňu inak normálnych.
Jej štyria b...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sedel som na kraji bazéna a sledoval Lunu, no jeho druhom konci. Po takmer dvoch hodinách sa mi podarilo ju presvedčiť, aby si aspoň sadla k okraju a do vody si namočila len nohy. Jej vražedný pohľad, ktorým ma obdarila predtým než súhlasila, sa mi zaryl do pamäte a sľúbil som sám sebe, že už neurobím nič čo by ho znovu vyvolalo. Keď som je ponúkol, že budem pri nej celú dobu a nedovolím, aby ju niekto stiahol do vody, namiesto odpovede ma tam sama strčila. Očividne jej bolo ukradnuté, že mám na sebe aj tričko.
Nebolo mi všetko jedno a mal som sto chutí ju stiahnuť so sebou, no keď som videl víťazoslávny úsmev na jej tvári, všetok hnev ma prešiel. Nechal som ju nech si užije víťazstvo a šiel som sa radšej venovať priateľom. Francesco aj Thomas ma hneď zavalili otázkami a vyzerali, že tak skoro neplánujú prestať. Poväčšine som im odpovedal len jednoslovnými odpoveďami, pretože som neustále podvedome strážil Lunu.
Okolo nej sa už zhromaždila skupinka ľudí, vrátane Amiry aj Aless. Nepočul som o čom presne sa rozprávajú no smiech, ktorý sa od nich ozýval počul takmer každý v záhrade. Francesco to napokon s otázkami vzdal keď som mu na otázku: ,,Robíš jej osobného strážcu?", odpovedal jednoducho: ,,Dva."
Ďalej už v rozhovore pokračoval len s Thomasom a úplne ignorovali moju prítomnosť. Spozornel som, keď sa k Lune priblížil Dominic. Celý deň stál za barom a toto bolo po prvýkrát čo odtiaľ vyšiel. V ruke držal plný pohár mne neznámej tekutiny a s úsmevom ho podával dievčaťu pred sebou. Napol som všetky svaly a nevedomky sa vystrel.
Luna sa medzi tým usmiala na Dominica a vzala si od neho pohár. Obaja sa na mňa pozreli, on s provokačným úsmevom a ona s čistým a nevinným výrazom na tvári. Pozdvihla pohár mojim smerom akoby si so mnou na diaľku pripíjala a potom sa napila.
V poslednej chvíli som zastavil potrebu rýchlo sa postaviť a dostať sa k nej skôr ako to urobí. Čakal som na to čo sa stane, akoby sa ju práve Dominic snažil otráviť. Keď sa na mňa usmiala, okamžite som si vydýchol. Až teraz mi došlo, že som celú dobu zadržiaval dych.
Kývol som na Dominica a naznačil mu, aby prišiel k nám. Jeho typický provokačný úsmev si udržal celou cestou. Mal som sto chutí mu uštedriť poriadnu ranu, no nemal som dôvod a dráma, ktorú by som tým vyvolal, by zbytočne pritiahla pozornosť.
,,Čo si jej dal?" vyhŕkol som a snažil som sa príliš nezazerať.
Zasmial sa a skrčil sa, aby bol nižšie a mohol sa tak so mnou rozprávať. ,,Myslíš si, že by som jej niečo urobil, keď si z nej dnes ešte nespustil pohľad?"
Francesco sa vedľa mňa zasmial, ale hneď na to sa tváril, že len kašle. Pretočil som očami a viac sa ani jednému z nich nevenoval, opäť som sa otočil na bod môjho záujmu pri druhom okraji bazéna, no najvytrvalejší z mojich priateľov sa ako inak nehodlal vzdať. ,,Požiadala ťa o to ona?"
