Musím v ruke držať ružu. Vraj je to nejaký odkaz. Pre ňu. Pre Katniss. Ja viem, že asi narobím veľa škody, ale nemôžem dovoliť aby Johanna zomrela. Proste nemôžem. Prečo sme tie bobule nezjedli? Už by sme boli mŕtvy. Všetci. A nemuseli by sme takto trpieť. "Zdravým celý Panem. Som Caesar Flickeman a dnes vás chcem oboznámiť o najnovších správach z krajov. Nech už robíte čokoľvek zastavte sa, lebo tohto budete chcieť byť svedkom. Chcem tu opäť privítať Peetu Mellarka." Áno to som ja. Držím v ruke bielu ružu. Pozerám sa na ňu. Mám oblečené čierne sako, aby tá ruža vynikla. Som strašne unavený. Moje prepadnuté oči a kruhy pod nimi nik neprehliadne. Som aj oveľa chudší. Aj mučenie urobí svoje. "Kiež by som ti mohol dať túto ružu Katniss." Dúfam, že sa nepozerá. Nechcem aby ma takto videla ani aby počula aké hlúposti musím hovoriť. "Aké sladké gesto pre dievča, ktoré napácha toľko škody. Myslíš, že ju nútia hovoriť také veci?" Rozhodne nie, pomáha im dobrovoľne. Ale ja musím hrať túto prekliatu hru. "Samozrejme, že je možné, že ju do toho nútia, aby hovorila veci, ktorým nerozumie." "Pochybujem, že jej dovolia toto pozerať, ale ak by sa predsa len dívala, chcel by si jej niečo odkázať" "Buď rozumná Katniss." Dokelu veď ja asi plačem. "Ako sa toto môže skončiť? Nikto nemôže prežiť. Ak máš nejaké slovo u tých ľudí, nenechaj sa ovládať." Slza mi stiekla po tvári. Prečo mi to robia. Chcem byť s Katniss. Nie. Musím ochrániť Johanu. Pokračujem. Kvôli Johane. "Spýtaj sa sama seba. Môžeš veriť ľuďom s ktorými pracuješ?" Áno Katniss ver im a pokračuj. O mňa sa neboj. Musíš zložiť Kapitol, aj keď ja ti v tom asi nepomáham.
"Ďakujem Peeta." Za Johanu. Inak by som nič podobné nevypustil z úst...
