culpa mia (cz)

Kapitola 2

Noah

"Nechápem si ujsť tvoj posledný ročník na strednej škole a chcem si užiť dcéru predtým, ako pôjdeš
študovať do zahraničia.
Noe už som ti tisíckrat povedala chcem aby si bola súčasťou novej rodiny, si moja dcéra....preboha! to si naozaj myslíš, že ťa nechám žiť v inej krajine bez dospelého a v takej vzdialenosti od toho, aby spustila oči z cesty a urobila rozruch
pravou rukou.„

Mama nechápala aké je to všetko pre
mňa ťažké. Začínala svoj nový život s
novým manželom, ktorý ju vraj miloval, ale čo ja?.

"Nerozumieš mami. Neposastavila si na nad tým, že toto je môj posledný ročník na strednej? Čo tam mám všetkým kamarátov, frajera, prácu,tým?....celý život mami!„kričala som na ňu a zažila som sa zadražať slzy.
Táto situácia by so mnou mohla, to bolo úplne jasné. Nikdy a opakujem nikdy, som pred nikým neplakala. Plač je pre slabých, pre tých ktorí nevedia ovládať to čo cítia alebo v mojom prípade pre tých ktorý počas svojho života toĺko plakali, že
sa rozhodli neroniť slzu.

Že som nešla s mamou na tu prekliatu plavbu  po Fidži.
Pretože to bolo tam, na lodi uprostred
južného Pacifiku, kde sa stretla s neuveriteľným záhadným
Williamom Leistrom.

Keby som mohla vrátiť čas, neváhala by som ani chvíľu povedať
áno máme, keď sa polovici apríla objavila s dvoma letenkami na dovolenku. Bol to darček od jej najlepšiej kamarátky Alicie.  Úbehla mala autonehoda a zlomila si pravú nohu, ruku a dve rebrá. Očividne
nemohla ísť s manželom na tie ostrovy a preto ho dále mojej mame.
Ale uvidíme.... v polovici apríla?
v tom čase som bola so záverečnými skúškami a naplno som sa venovala volejbalu. Môj tým bol prvý za druhým tak dlho, ako som si pamätala bola to jedna z najväčších radostí môjho života. Teraz však, keď som videla dôsledky toho, že som na ten výlet nešla, vrátila by som trofej, opustila by som tím a neprekážalo by mi, že som zlyhala v literatúre a španielčine, pokiaľ by sa to
manželstvo neukončilo.

Výdaj sa na lodi! Moja matka bola úplne šialená! Navyše sa vydala bez toho aby mi čokoľvek povedala, to som sa dozvedela tak pokojne, ako keby si vzala milionára
uprostred oceána bola tá najnormalnejšia vec na svete.... cela táto situácia bola nanajvýš neskutočná a navyše sa chcela presťahovať do sídla v Kalifornii v spojeních štátoch.
Nebola to ani moja krajina! Narodila som sa v Kanade, aj keď moja mama sa narodila v Texase a môj otec v Colorade a veľmi sa mi tam páčilo, to bolo všetko čo som vedela.....

Noah vieš že chcem pre teba to najlepšie„povedala mi mama a vrátila ma do reality."Vieš čím som si prešla, čím sme si prešli a konečne som si našla dobrého muža, ktorý má miluje a váži si ma... dlho som sa necítila tak šťastná. Potrebujem to a viem že to budeš milovať navyše ti môže ponúkať budúcnosť, v ktorú sme nikdy nemohly dúfať, buďeš môcť ísť na akúkoľvek vysokú školu ktorú chceš noah„

"Len ja nechcem ísť na jednu z tých univerzít, mami ani nechcem aby mi za to niekdo cudzí platil„odpovedala som a mrazilo ma pri pomyslení, že po mesiaci začnem luxusnom ústave plnom bohatých deti.

"Nie je cudzínec je to môj manžel tak si na tú myšlienku zvikny"dodala ostrejším tónom.

"Nikdy si nezvyknem na tú myšlienku„odpovedala som, odvrátila som pohľad od jej tváre a sústredila sa na cestu.

Mama si znova povzdychola a priala som si aby rozhovor skončil,už sa mi nechcelo rozprávať.

" Chápem že ti budu chýbať priateľa,daň. Noah ale pozri sa na to s tej lepšiej stránky budeš mať brata!„zvolala nadšene.

Otočila som sa na ňu a unaveňe na ňu pozrela.

" prosím, nedávaj mi niečo čo nie je„

"ale bude sa ti to páčiť nick je slniečko„povedala a usmiala sa na cestu.
" zrelý a zodpovedný chlapec, ktorý určite túži po tom aby ťa predstavil všetkým svojich priateľov a vzal ťa na návštevu mesta.
Kedykolvek sm esa stretli ból zamknutý vo tvojej izbe a ždutoval alebo čítal knihu, možno dokonca zdielaťe rovnaký literárny vkus.

"Áno, áno... so  si istá že miluje Jane Austenovú„odpovedala som sa prevrátila očami.
"mimochodom koľko rokov si povedala že má?„Už som vedela že matka sa so mnou o ňom a Willovi neprestala rozprávať celé mesiace, a predsa bolo veľmi ironické že si nedokazala nájsť čas a prísť sa so mnou stretnúť.Nasťahovala sa do novej rodiny a nestretnúť sa ani s členmi bola posledná kvapka k tomu všetkému.

"Je o niečo starší ako ty, ale ty si zrelšia ako dievčatá v tvojom veku, budete spolu skvelé vychádzať.„

A teraz mi dávala loptu....zrelý.
Stale som bola podozrievava, či to je naozaj to čo má definuje a napriek tomu som pohybovala, že by ma takmer dvadsaťročny chlapec previesť mestom a  predstaviť svojich priateľov, ako keby som chcela aby niečo také urobil v každom prípade.

"prišli sme„ oznámila moja matka

Zamerala som svoj  pohľad na vysoké palmy a ulice ktoré oddelovali monumentálne sídla.
Každý dom zaberal najmenej polku bloku. Bol tam anglický, viktoriansky štýl...... a bolo tam aj veľa moderné vyzerajúcich s presklenímy stenamy a obrovskými zahradami. Začala som sa čo raz viac báť, keď som videla že ako sme išli po ulici, domy boli čo raz väčšie.

Nakoniec sme prišli k obrovským dverám vysokým tri metre a ako keby sa nič nestalo,mama vybrala z priehratky v palubnej doske malý prístroj, stlačila gombíky a začali sa otvárať.
Zaradial späť rýchlosť a zišli sme dole kopcom lemovaný záhradami a vysokými borovicami, ktoré vydávali príjemnú vôňu leta a mora.

"Dom nie je taký vysoký ako ostatné v urbanizacii a preto máme najlepší výhľad na plaž„komentovala s úsmevom.
Otočila som sa na ňu, akoby som ju nespoznavala.
Neuvedomila si čo je okolo nás? Nebola si vedomá, že je pre nás príliš veľký?

Nemala som čas klásť otázky nahlas, pretože sme konečne dostali do domu. Napadli ma len dve oslová.

Pane bože!

Dom ból celý biely s vysokými střechami pieskovej farby, mal milimaálne tri poschodia ale bolo ťažké si byť istá keďže mal toľko terás,okien, všetkého veľa...pred nami stála pôsobivá veranda, ktorej svetlá keďže bolo po siedmej r.,čo  dodalo budove snový vzhľad.
Slnko čoskoro zabadalo a obloha už bola vymalovaná mnohými farbám, ktoré kontrastovali s nepoškrvenou toho miesta.

Mama vypla motor, keď sme obišli fontánu a zaparkovali pred schodmi, ktoré nás priviedli k vchodovým dverám.
Prvý dojem, ktorý som mala keď som vystúpila, ból ten že som prišla do najluxusnejšího hotela v celej Kalifornii iba že to neból hotel ale dom..... vraj dom.... alebo aspoň tomu moja matka chcela, aby som verila.

Hneď ako som vystúpila z auta, vo dverách sa objavil William Leister. Za ním boli traja muži oblečený ako tučniaky.

Nový manžel mojej matky nebol oblečený tak, ako som ho videla tých párkrát, čo som sa rozhodla byť s ním v jednej miestnosti. Namiesto obleku či drahých značkových viesť si obliekol biele bermudy a svetlomodrú polokošelu.
Nohy mal oblečené v plážových žabkách a tmavé vlasy mal roztrapené namiesto uhladenej dozadu. Musela som uznať, že som pochopila čo na ňom moja matka videla bol veľmi príťažlivý.
Ból vysoký, oveľa vyšší ako moja matka a veľmi dobre držal kro. Jeho tvár bola harmonická, aj keď na ňom sa ukázali známky vek-mal dosť výrazných vyrázok a tiež na čele-a jeho čierne vlasy mali nejaké té šediny, ktoré mu dodávali zaujímavý a vyzretý nádych.

Mama sa k nemu pribehla ako školáčka, aby ho mohla objať.
Neponáhlala som sa, vystúpila som z auta a išla do kufru po veci.

❤️Ahojte tu máte druhú časť z culpa mia dúfam že sa vám bude páčiť.❤️