Hikari

4

,,Asami! Aké milé prekvapenie!"

,,Konnichiwa," nesmelo som zabrblala pred Hayaminou mamou.

,,Hayami," zakričala. ,,Máš návštevu!"

Počula som dupot a o pár sekúnd už vo dverách stála aj moja kamarátka.

,,Asami! Čo tu robíš?"

,,Prišla som... na návštevu," povedala som. ,,Viete, dlho som tu nebola a chýbali ste mi."

,,Aj ty nám," usmiala sa Hayamina mama. ,,Poď ďalej."

Vošla som do ich príbytku. Vľavo sa nachádzal sklad s potravinami - hlavne zaplnený ryžou, základnou japonskou surovinou, no našli ste tu aj mnohé iné veci, ako napríklad prášok na matchu.

Hayami milovala čaj, špeciálne matchu. Keď som prišla ku nim, vždy som cítila úžasnú vôňu čaju. Hayami ma vždy ponúkla čajom. Mala by sa zamestnať ako profesionálna ponúkačka čaju. Dokonca aj v izbe mala niekoľko kníh o príprave či histórii čaju, aj keď ich nebolo veľa. A to ma privádza k dalšej veci o nej - zbožňovala knihy. Boli však chudobná japonská rodina, takže ich nebolo veľa, čo mi bolo ľúto.

Do tohto svojho raja ma Hayami plánovala zaviesť, no ešte predtým som bola poslaná do kuchyne, kde jej otec práve krájal rybu.

,,Ahoj," usmial sa. ,,Ešte sme nejedli, robím sašimi."

Ani som sa nepamätala, kedy som naposledy jedla jednoduchý pokrm z rýb a iných morských plodov jedla naposledy. V paláci sme mali len honosné a komplikované jedlá, ale mne jednoducho nakrájaná ryba chutila viac...

Hneď za mnou vošla do miestnosti Hayami, tak sme pomohli s jedlom, ktoré sme potom odniesli ku stolu so štyrmi stolčekmi.

Hayamina mama už-už chcela doniesť ďalšiu stoličku, ale povedala som jej, že môžem jesť aj postojačky. (Nepresvedčila som ju, o chvíľu už piaty stolík trónil pri stole.)

Po donesení stolčeku prišla do miestnosti aj Aki, najmladšia členka rodiny. ,,Ahoj Asami," pozdravila ma a sadla si za stôl, ostatní sme ju napodobnili.

,,Asami," prežúvala Hayami, ,,prečo si vlastne prišla?"

Zaváhala som. Skutočný dôvod asi bolo to, že som potrebovala ísť preč z paláca, ale to som nemohla povedať. Tak som sa priklonila ku pôvodnému dôvodu, ktorý som povedala Hayaminej mame.

,,Skrátka ste mi chýbali," zamumlala som a paličkami som si do úst vložila rybu. Bola výborná, aj keď nebola neviem ako dochutená do dokonalosti, ale to sa mi na tom páčilo. Tá jednoduchosť.

S Hayami sme sa na seba ukradomky pozreli, ako sme to robili už tisíckrát predtým. Očividne pochopila, že toto nie je jediný dôvod, prečo som tu.

,,A ako sa vám vlastne darí?" opýtala som sa v snahe odviesť rozhovor od tejto nebezpečnej témy.

Hayamin otec sa pustil do zdĺhavého opisu čohosi, čomu som absolútne nerozumela, no to mi vôbec nevadilo, hlavne, že prestali rozoberať môj príchod. Počas jeho rozprávania som dojedla sašimi.

 ,,Ďakujem veľmi pekne," položila som paličky, ,,bolo to výborné."

Airi - Hayamina mama - sa usmiala. ,,Súhlasím, naozaj to bolo výnimočne dobré."

Hayami sa postavila. ,,Tak teda... chcela som Asami ukázať tú knihu o matchi, ideme do izby-"

,,Idem s vami!" zakričala Aki.

,,To ťa tak zaujíma matcha, Aki?" spýtala sa Hayami v snahe striasť sa jej mladšej sestry. Nepodarilo sa.

,,Ale no tak, Hayami, zoberte aj ju," ozval sa Kai (tak sa volal Hayamin otec).

A tak nám neostáva nič iné, ako ísť do Hayaminho raja s vôňou matche aj s Aki.