Nezvanou mafiánskou sestrou

3.

Sonja

Nevedela som čo mám robiť a ako sa mám správať. Zľakla som sa. Nadobudla som pocit, že je predo mnou Dimitrij a pokúša sa ma dostať. Presne takto som sa teraz cítila. Ublíži mi aj on? Alebo ma čaká niečo horšie ako byť Dimitrijovou manželkou? Tieto dve otázky sa mi stále opakovali v mojej hlave a nemohla som ich zo seba dostať.

Postavil sa predo mňa a ja som netušila čo mám od neho očakávať.

,,Dobre, tak ty mi chceš povedať, že si Jasperova sestra?" položil mi otázku a ja som mu nemo prikývla.

Ako mu to mám dokázať? Veď nemám žiadne doklady ani dokumenty o tom, že je to pravda. Iba slová mojej mamy, ktorej verím, pretože mi nikdy neklamala. Vždy bola úprimná, aj keď pravda akokoľvek bolela.  Samozrejme až na fakt, že môj otec nie je môj otec, ale chápem chcela ma ochrániť pred týmto tu. Za tých pár minút čo som tu poznám aj dôvod.

,,Máš niečo, čím by si to vedela dokázať? Testy DNA alebo rodný list?" kývla som záporne hlavou a pozrela do zeme. Veď nemá ani kufor s vecami, tak kde by som nabrala nejaké hlúpe papiere?

,,Nemáš," konštatoval a ja som mu nemohla protirečiť.

,,Nie nemám. Povedala mi to mama a ja mojej mame verím," úprimne som mu odpovedala s takou láskou, akej ma učila moja mama.

,,Tak prečo teda neprišla s tebou? To ti mám akože uveriť?" pokračoval ďalej a ja som si pripadala ako na nejakom policajnom výsluchu.

,,Moja mama so mnou nemohla prísť," odpoviem a viac sa mi nechce o tom hovoriť. Je to dosť bolestivá téma. Veď som ju ani nemohla pochovať a musela som utiecť z mojej krajiny. Táto bolesť a trápenie ma sužuje odkedy som o ňu prišla. Keď nemôžete dať posledné zbohom svojej milovanej matke, je to to najhoršie čo môže byť.

,,Prečo?" pýta sa, ale mne sa nechce o tom vravieť a ani mu nemôžem povedať skutočný dôvod mojej návštevy, pokým neprehovorím s mojím bratom.

,,Je chorá. Nezvládla by cestu," zaklamem, lebo si neželám, aby vedel skutočnú pravdu.

To, že som sirota, ktorú keď vyhodí na ulicu zomrie alebo sa dostane do rúk násilníka. Bol by brat ochotný ma prijať, keby sa dozvedel skutočnosť, prečo som tu? To však neviem a chcem to povedať ako prvému jemu. On si to zaslúži viac ako tento tu.

Aj keď musím priznať, že sa mi zdá ako celkom férový muž. Je dominantný a nie je až taký hrôzostrašný, ako ten pri bráne. Aspoň tak na mňa nepôsobí. Necítim z neho taký strach. Síce na začiatku som mala veľké obavy, ale keď som ho uvidela lepšie a hľadeli sme na seba, tak to nie je už také strašné. Čím sme spolu dlhšie, tým menej mám z neho hrôzu.

Niektoré slová, ktoré vyslovil ma vážne vyľakali, ale teraz je to už omnoho lepšie. Je veľmi pohľadný a páči sa mi, že ako jediný je oblečený úplne ležérne. Len rifle a obyčajná košeľa, ktorej rukávy sú vyhrnuté po lakte. Tak odhaľuje svoje tetovanie, ktoré je značne veľké, ale obraz neviem rozoznať, keďže nevidím celú ruku.

Možno tiger? Alebo drak? Rada by som to zistila a ak by z nás boli priatelia určite sa ho to spýtam. Má prenikavé zelené oči a husté krátke čierne vlasy. Ostré črty tváre z neho robia dominantného muža a určite sa vie aj dobre bozkávať. Čo mi to vôbec napadlo? Ako som sa z toho všetkého čo sa udialo dostala do bodu, kedy si premietam jeho bozky? Fuj. Nič takéto sa nebude diať a už určite nie s ním. Neprišla som sem, aby som si začala s neznámym mužom, ale aby som dostala pomoc. Tú potrebujem v tejto chvíli najviac.

,,A otec? Teda, ak tvrdíš, že si Jasperova sestra, tak musíš mať ešte jedného nevlastného otca. Kde sa nachádza? Či aj ten je chorý?" povie uštipačným tónom hlasu a vo mne sa nahromadí kopa hnevu. Lenže pokým nebudem mať istotu, že ma tento tu zavedie k bratovi nemôžem byť odporná. Nechám si to na neskôr, keď budem s bratom a sľúbi mi pomoc.