NOČNÝ ŠKRTIČ

TÍM ALPHA

o tri týždne neskôr

„ Telefón. Telefón. Do riti, kde je? Kam som ho položila? " Prehadzovala si svoje pohodené oblečenie z jednej strany na druhú. Telefón zúrivo zvonil ďalej. Schmatla svoju starú mikinu a z vačku vyhrabala telefón. Na displeji svietilo meno Margaret.

 „ No? " ozvala sa do telefónu neprítomne. „ To ti trvalo Samantha, " pokračoval volajúci na druhej strane,„ mám pre teba úžasné správy . "  To bola Margaret, jej nadšenie a zápal sa ničím nedal skrotiť. Nedalo sa na ňu povedať, že je riaditeľkou kriminálneho a expertízneho ústavu polície. Ale bola, a bola aj dobrou kamarátkou Samanthy. Ich vzťah sa utužil po tom, čo Samantha stratila svôj tím. Presťahovala sa do hlavného mesta, chcela byť čo najďalej od miesta, ktoré jej pripomínalo stratu kolegov, najbližších kamarátov. 

Stalo sa to pred takmer ôsmimi mesiacmi, zrútila sa vtedy. Nemala v tom meste nikoho iného, jej príbuzný žili v inom štáte. Im o tom nedala vedieť, ešte by ju presvedčili aby sa vrátila domov. Preto ak s nimi komunikovala, tak sa tvárila spokojne a vyrovnane. Ale vo vnútri ju samota zožierala, čím viac sa presviedčala ako sa s tým dokáže vyrovnať, tým viac sa blížila k psychickému zrúteniu. Stretla sa s desiatkami odborníkov psychológov, ale okrem liekov jej neposkytli dostatočnú oporu. Vtedy prišla do jej života Margaret, dovtedy chladná šéfová sa razom zmenila na súcitnú bútľavú vŕbu. 

Nebolo dňa, kedy by jej nezavolala aby sa uistila, či je v poriadku. Vyhľadala jej tú najlepšiu pomoc, poslala ju na platené voľno. Už ôsmy mesiac nepracovala a dostávala plat. Vedela však, že takto to nemôže pokračovať, nemohla využívať jej dobrosrdečnosť donekonečna. Aj tento nový domček získala vďaka Margaret. Keď sa jej priznala, že potrebuje vypadnúť z tohoto mesta Margaret neváhala ani chvíľku. Našla jej útuný žltý domček v radovej zástavbe s maličkou záhradou. Bývala tu už druhý týždeň, ale nebola vybalená. Nevedela sa pustiť do zútulnenia svojho nového domova. 

„Hádaj čo," prebral ju z myšlienok kamarátkin nadšený hlas. 

„Nemám tušenia," odvetila kyslo. Na takéto detské hrátky nemala náladu. Hlavne keď si pomyslela že Margaret má už cez päťdesiat rokov. 

„Zajtra ideš na pracovný pohovor," pokračovala, „vybavila som ti novú prácu." 

„Čo si spravila?" telefón v jej ruke jej pripadal ťažký. Zatočila sa jej hlava,musela si sadnúť na kraj postele. Muselo to raz prísť, upokojavala sa v duchu, nemôžeš preda vysedávať doma roky. 

„Jim Johnson, môj dávny dobrý kamarát má skvelý tím. Minulý rok však stratili jednu agentku a práca sa im kopí, " dopovedala bez prestávky Margaret. 

„Minulý rok? " začudovala sa Samantha, „ a to ešte nenašli za ňu náhradu tak dlho? " Ty máš čo hovoriť, vynadala si samej sebe v duchu.  

„Vieš," opatrne odpovedala Margaret, „Jim si potrpí na správny výber nových kandidátov, potrebuje niekoho nie len s dobrými výsledkami a skúsenosťami, ale aj so schopnosťou zapadnúť do tímu a podriadiť sa jeho postupom."

Podriadiť sa jeho postupom, zapadnúť do tímu.... Samantha pokrútila hlavou, Margaret to však vidieť nemohla. Tieto dve kritériá však určite nespĺňala, trvalo jej istú chvíľu adaptovať sa vo svojom starom tíme. No mala veľmi srdečného šéfa tímu, ten jej často vyhovel. 

Pri myšlienke na svoj starý tím sa jej nahrnuli slzy do očí, ešte stále to bolelo. 

„Nemaj strach Samantha," povedala Margaret, akoby jej čítala myšlienky,„ povedala som mu o tebe všetko. A okrem toho mi dlhuje veľa. Povedal že ti dá šancu zapracovať sa do jeho tímu. Keď  som mu ukázala percento úspešne vyriešených prípadov tvojho bývalého tímu, tak žasol. Vieš, boli ste skoro taký dobrý ako jeho tím. On si na tom potrpí, sú dobrý, najlepší z najlepších. Ostatný ich začali volať tím Alpha pre ich výkonnosť." 

Z hlasu svojej kamarátky Samantha vyrozumela obrovský rešpekt voči spomínanému Jimovi. Nemohol to byť zlý chlapík ak mu Margaret verila a skladala takéto komplimenty. 

V telefóne ostalo ticho. Margaret čakala na Samantinu odpoveď. 

„ Dobre." Najstručnejšia odpoveď akú mohla Margaret dostať. Čakala protesty, dohováranie ale nie jednoznačný súhlas. Ak sa teda to tiché 'dobre' dalo považovať zaň. 

„Ďakujem ti Margaret, ja to skúsim s nimi," zakončila Samantha, aj keď mala sto chutí ponuku odmietnuť a poslať ju kade ľahšie. Margaret pre ňu vyvinula množstvo úsilia posledné mesiace, nemôže jej teraz odporovať, veď sa ju snaží znova postaviť na nohy. 

„Tak zajtra o deviatej sa s ním stretneš v jeho kancelárii, adresu ti pošlem za chvíľku, " skončila telefonát celá nadšená. 

Samantha položila telefón na nočný stolík. Vystrela chrbát a zvalila sa na posteľ. Dnes sa už musí vybaliť, keď tu má žiť tak si to tu zariadí poriadne. A kým sa bude vybalovať, nachvíľku môže zajtrajší deň ešte vypustiť z hlavy.

Ešte v ten večer všetko vybalila z kartónov, aj keď to všetko nebolo práve veľa vecí. Domček vyzeral ešte prázdnejšie, než keď sa tu válali kartóny. 

Pozrela na hodinky. Ukazovali niekoľko minút po pol noci. 

AUTOR : Príde vám Margaret sympatická alebo by sa mala správať na svoj vek viac 'dospelácky'? Ak by ste našli gramatickú chybu v tejto knižke dajte mi vedieť v komentároch...