[BSDOC] Can't See In The Dark (SK)

Kapitola 10 - Čas na dražbu

Michiko zmätene stála v rohu miestnosti a počúvala šialené čiastky, ktoré boli vášniví zberatelia ochotní zaplatiť za jednu starú vázu. Jej staré ja sa pri každom zvýšení ceny triaslo vzrušením.

Po tom, čo jej Dazai vysvetlil, akú rolu má zohrať v jeho pláne, zrazu zmizol. A ona nevedela kam. Jediné, čo teraz mohla robiť, bolo prehrávať si v mysli svoje kroky a pripravovať sa na to, čo malo prísť.

Keď sa halou rozľahlo slovo „PREDANÉ!", Michiko sa rozbehla k pódiu skôr automaticky. Vybehla schodíky a zastala si pred vitrínou, v ktorej bola vystavená váza. „Počkajte, prosím! Túto vázu nie je možné predať!" vyhlásila, no jej hlas sa zakolísal.

„Čože?!"

„To je škandál!" ozval sa pobúrený dav.

Dazai-kun! zakvílila v duchu a neisto prešliapla z nohy na nohu. Prečo sa musel vypariť práve teraz?! Odkašľala si. „Chápem, že ste asi trochu prekvapení, ale mám na svoje tvrdenie dôvod. Ako isto viete, dnes okolo obeda v múzeu umrel pán Takeda, ktorý mal o túto vázu vskutku obrovský záujem. Z toho dôvodu by sa táto váza mala považovať za dôkazový materiál a vôbec nemala byť súčasťou dražby, nech už ju polícia zo zoznamu dôkazov vylúčila alebo nie."

„To je hlúposť! Nemôžete zastaviť dražbu toho predmetu len kvôli tomu, že pri ňom Takeda dostal infarkt!" namietol plešatý starý pán o paličke s pozlátenou rukoväťou v podobe draka, na sedačke s číslom jedna. Ten, ktorému mal byť tento predmet práve predaný.

„Nerada vás sklamem, ale pán Takeda bol kvôli tejto veci otrávený. To by mal byť dostatočný dôvod, prečo vám ju múzeum nemôže predať," oznámila.

V miestnosti sa na moment rozľahlo ticho. Muž s číslom jedna sa však opäť ozval, hoci o niečo neistejšie. Michiko si v jeho očiach všimla plamene. Bol odhodlaný bojovať, až kým tú vec nezíska. Skutočne boli milionári natoľko povrchní, že im je jeden predmet vzácnejší, než ľudský život? Hoci... ona kedysi bola rovnaká. „T-to ale neznamená, že mu to spôsobil ten predmet. Vieš vôbec, akú má tá váza cenu, bezočivé dievčisko?!"

„Predstavte si, že áno, pane. Je to zhruba 8000 yenov a to som možno ešte prestrelila," odvetila Michiko, na čo sa muž trpko uškrnul a odniekiaľ z davu sa ozval výsmech. Michiko však teraz bola úplne pokojná, na jej vlastnú tvár sa dral sebavedomý úsmev. „Iste, nemôžete tomu veriť. Taká nádherná váza, taká krehká, večne vystavená za sklom, aby sa jej nič nestalo. Avšak mám s umením isté... skúsenosti. Táto váza je ozaj vernou kópiou originálu, tá farba, ten tvar aj detaily. Ale..." odmlčala sa a naprázdno preglgla. Spomenula si na ďalšiu časť Dazaiovho plánu, no zrazu zamrzla. Naozaj to mala urobiť? Tí ľudia ju za to určite ukameňujú!

S ťažkým povzdychom sa oboma dlaňami zaprela o vitrínu a prevrhla ju. Ozvalo sa trieštenie skla, úlomky sa rozleteli po všetkých stranách pódia a zmiešali sa s rozbitou keramikou. Dav zhíkol, dvere sa rozleteli dokorán a v nich... stál Dazai spolu s čašníčkou z kaviarne. Michiko nohy takmer vypovedali službu, keď jej milionári začali nadávať, no jeho slabé prikývnutie ju nútilo pokračovať.

„Než ma váš hnev znesie zo sveta, dovoľte mi to vysvetliť!" prerušila krik a opatrne našliapla pomedzi črepy. Vzala si do ruky najväčší kus vázy. Podľa zaoblenia bol umiestnený v spodnej časti. „Umenie je vskutku zaujímavé, ale čo je ešte zaujímavejšie, je nátura umelcov. Vedeli ste, že každý umelec po sebe zanecháva stopu? Niečo, čo jeho výtvor odlíši od iných?"

V dave sa rozľahol šum, no teraz nik nemal toľko odvahy, aby na ňu slovne zaútočil. Všimla si, že aj muž s číslom jedna sa zahniezdil na stoličke a napäto sa naklonil dopredu. Zaujalo ho to. Michiko sa pousmiala. Ruky zvierajúce črep sa prestali triasť.