Jedna z mála ||

•44•

••••
Návrh fénixovho rádu
••••

,,Pani Tremplayová, vnímate nás?" pýtal sa ma môj zástupca na oddelení Earl Lomencom. Bola pravda že som bola mysľou inde. Trápili ma nočné mory, Cardan a hlavne čo Voldemort plánuje na tento rok. Bola som z toho celého vyčerpaná. ,,Samozrejme že áno, ako som hovorila zbavte sa ich a dôkazy o tom mi prineste na stôl. Ja idem domov."

Cardan bol ako vždy zavretý u nás v spálni, bol tam zahrabaný medzi knihami o čiernej mágii. Bolo to s ním horšie a horšie. Bál sa ísť aj von z domu aby niekomu neublížil. Doslovne sa okolo neho tiene vírili a ja som sa bála že raz ho pohltia. ,,Ahoj láska." povedala som mu ,,Dnes som prišla skôr, pôjdem ešte do šikmej uličky. Prinesiem ti niečo?"

Cardan zdvihol hlavu od knihy a postavil sa aby ma mohol pobozkať. Na tvári ma poškriabalo jeho strnisko. ,,Môžeš atrament." povedal mi a znovu ma pobozkal ,,Dávaj si pozor, po tom ako tam smrťožrúti napadajú obchodíky..."

,,Robíš ako keby sme Ollivandera nevykradli my." Prevrátil oči a znovu ma pobozkal ,,Myslím to naozaj." povzdychla som si a prikývla ,,Zastavím sa aj za otcom, niečo pre mňa má."

Oblečená v čiernom drahom kostýme ktorý sa skladal zo sukne a saka som sa premiestila pred šikmú uličku. Skoro som neudržala rovnováhu na vysokých topánkach. Ale zvládla som to. Rozhliadla som sa všade bolo šero a vzduch bol cítiť po spálenine.

U madam Malkin som si kúpila nový kabát dlhý a na zaväzovanie v páse. Hneď som si ho obliekla. Na október bola zima. Potom som kúpila nové prázdne papiere a atrament. Všetko som to uschovávala do začarovanej malej kabelky.

V strede uličky sa týčil obrovský farebný obchod ktorý patril Weasleyovcom. Vedela som že si ho otvorili, ale nevedela som kedy. Bol to vždy náš spoločný sen. Určite im na to prispela výhra z metlobalového turnaja a Harryho výhra turnaja troch čarodejníkov.

Odhodlala som sa tam zavítať, pozrieť sa na malý okamih aký by bol môj život keby som nestretla moju osudovú lásku.

Vstúpila som dnu a hneď ma ohromila vôňa rôznych sladkostí a čokolády. Všade bol detský smiech a rôzne predmety poletovali okolo vo vzduchu. Na točitých schodoch stáli dvojčatá a zvesela o niečom rozprávali. Nevšimli si ma.

Prešla som potichu okolo nich a s úžasom som hľadela na rôzne oddelenia, bol tu kútik s nápojmi lásky a s rôznymi zamilovanými lístočkami. Potom hnojovky alebo jazykolepky. Pamätám si každú jednu vec ktorú vymýšľali.

Popravila som si svoje vlasy, ktoré som mala zviazané v pevnom účese. Načiahla som sa pre fazuľky každej chuti a mix nejakých cukríkov. Určite budú nejako zakliate a s Cardanom sa na tom zasmejeme. Aspoň by chvíľu prestal myslieť na svoj pôvod.

Rozišla som sa ku kase, kde som sa stretla s mojou kolegyňou z ministerstva. Bola odomňa staršia o sedem rokov, okolo očí sa jej robili drobné vrásky a krátke vlasy jej padali okolo hlavy. Za ruku držala dieťa vo veku asi päť rokov. Predpokladala som že bude jej. ,,Oh, Cassiopeia. Nečakala som že ťa práve tu stretnem." zamávala mi a stále čakala na kase kde nikde nebol. Zaradila som sa za ňu. ,,No, zvedavosť ma predbehla."

,,Môj syn to tu miluje, ale to asi každé dieťa že? Vy s manželom neplánujete?" smiala sa a jej syn ju ťahal aby si pohla. Nevedela som jej čo na to odpovedať. Cítila som sa ešte mladá, to bola prvá vec. Druhá vec nebola vhodná doba na to aby ste mali deti, hlavne nie ja a Cardan. ,,Myslím si že máme ešte čas."

Ku kase konečne prišli dvojičky. Ona pekne zaplatila a so zamávaním odišla. Potom som pristúpila ja, vyložila som svoje veci na stôl a prihodila tam ešte falošný prútik čo mali vyložený na stole. Fred ako prvý zdvihol hlavu a prehliadol si ma. ,,Cass." povedal prekvapene. Usmiala som sa a narovnala si sako. George si ma obhliadol so znechutením. ,,Dlho sme sa nevideli." povedala som im a zaplatila.

,,Nechceš sa dnes zastaviť?" vyletelo z Freda keď som sa otočila na odchod. ,,Večer, mamka sa poteší." vravel mi s úsmevom, len George mlčal. Nevedela som čo mám povedať. Bolo to to najhoršie čo sa mohlo stať. Nič mi nebráni prísť, len Violetta o ktorej nikto nič nevedel.

,,Samozrejme prídem."

Prišla som domov a napísala list otcovi aby prišiel do brlohu. Že sa stretneme tam. Cardan sedel za jedálenským stolom a ako vždy sa hrabal v rôznych knihách. ,,Som doma." povedala som mu a pobozkala ho na tvár. Vyložila som svoj nákup na stôl a sadla si vedľa neho. ,,Dnes by som chcela ísť do brlohu."

Cardan sa zatváril prekvapene a pozrel na mňa ,,Prečo by si to robila?"

,,Myslím si že je čas, nikdy neviem kedy ma Voldemort zabije." pri vyslovení jeho meno som cítila jemný vánok. ,,Posledný krát, pred tým všetkým."

Cardan ma pobozkal.

Pred brloh som sa premiestnila okolo siedmej hodiny večer. Molly Weasleyová mi s úsmevom otvorila dvere. ,,Oh, Cassi zlatko." ťahala ma do svojho objatia a ja som sa len modlila aby mi nepokrčila môj kostým. Vnútri to voňalo domovom a koláčmi. ,,Upiekla som tvoje obľúbené." povedala mi a zaviedla ma do obývačky kde sedela polovica fénixovho rádu.

Zrazu som sa necítila vo vlastnej koži. Otec ma privítal ako prvý, daroval mi pusu do vlasov. Bolo mu jedno že už niesom malé dieťa. ,,Mám pre teba tú novinku." povedal mi ,,Chcel by som aby si sa pridala k nám."

Srdce sa mi zastavilo, všetci na mňa pozerali. Vrátane Freda a Georga. Doslovne som bola smrťožrút a Violetta o tom vedela. Kedykoľvek im to mohla povedať. A hlavne som bola zahrnutá v pláne na koniec školského roku kedy môj malý Draco zabije Dumbledora.

,,Pani Tremplayová, boli by sme radi keby ste sa pridala. Všetci." oslovil ma Kingsley ,,Máte aj veľmi vysokú pozíciu na ministerstve ktorá sa určite hodí."

Nehodila som sa sem. Bola som presne to čo sme vždy nenávideli. Nové drahé oblečenie, čistá krv, elegantný účes a vysoké postavenie. Stala som sa tým po čom túžil Percy Weasley a tomu som sa vždy smiala. ,,Ja, neviem či si na to nájdem čas."

George Weasley si odfrkol ,,A čo ma také pani Tremplayová na práci? Váľať sa v galeónoch?" hovoril mi to na posmech a ja som zaťala päste ,,Na rozdiel od teba niekto nevysedáva na jednom mieste celý deň."

,,A kde vysedávaš teda? Na svojom manže-" nestihol to dopovedať lebo Molly mu skočila do reči ,,Cass, zlatíčko ak sa rozhodneš hocijako stojíme pri tebe, a teraz na tie koláče."

Chystala som sa domov, niežeby som sa nudila ale nudila. Stále preberali Voldemorta a ja som sa cítila ako votrelec. Otec ma zastavil na prahu dverí ,,Mala by si ísť pozrieť matku."

Ani vo sne.

,,Prečo?" spýtala som sa ho ,,Lebo má ťažké obdobie, došla o ďalšiu osobu ktorú miluje." chytil ma za rameno a jemne pohladil ,,Nemôže prísť ešte aj o teba."

Ahojte, príbeh bude o chvíľu končiť tak ma napadlo, prijali by ste nejaký iný? Mám v návrhoch o Matteovi Riddlovi. Mám ho trochu rozpísaný a bol by trochu iný od tohto chceli by ste ?