Cat Problem (Corpse Husband fanfiction)

Chapter 4

Sotva dopil vodu, uvidel ho - nesympatického muža tackajúceho sa chodbou. Nedokázal sa zbaviť pocitu, že mieril k jej dverám. Pozrel jej do očí. O čomkoľvek rozprávala, prestala. Cez jej plece sa pozeral na muža, ktorý zastal na opačnej strane chodby pred jej dverami.

A ona stále stála v jeho vchode. Pre zmenu raz nemyslel, ale konal. Priskočil k nej a vtiahol ju dnu, načo nahlas zabuchol dvere. Zatackala sa a oprela sa oňho, no rýchlo sa pozviechala.

Čo teraz? Nemôžu ísť naspäť. Muž vyzeral, že je viac než pripitý. Reč jeho tela bola tiež agresívna. Než sa nazdal, počul tupé búchanie na dvere sprevádzané nadávkami. Býval na druhej strane chodby, ale všetko jasne počul. To si nikto bývajúci na tejto chodbe nič nevšimol? Ako dlho to trvalo? Prečo si to nikdy nevšimol, aj keď tu tak dlho býval? Pravda, väčšinu času strávil zatvorený v štúdiu...

„Som v poriadku," povedala žena odrazu. Nebol si istý o čom hovorila, ale ťažko vydýchol:

„Niečo vám musím povedať."

Prikývla a urobila krok vzad. Cez plece sa obzrela na zatvorené dvere a vtedy to počula tiež. Nerád sa ľuďom pozeral do očí, ale jej oči vraveli viac, než slová. Pochopila.

„Obťažoval vás?" Opýtala sa s obavou.

Nebol si istý, ako odpovedať. „Ukázal sa pred dvomi dňami."

Opäť chápavo prikývla. „Volali ste políciu?"

Pokrútil hlavou, no ona už držala mobil v rukách a volala ich sama.

***

Keď zháňala byt, tento akoby jej padol z neba. Nebol v najlepšom stave, ale zariadenie bolo v cene a cena samotná bola až podozrivo dobrá. Čakala, že bude problém s vodou, s chrobákmi alebo klimatizáciou (a mala pravdu, naozaj do týchto vecí potrebovala zainvestovať). Keď byt kupovala, nebola v situácii, kedy si mohla vyberať. Áno, urobila kravinu, že všetky svoje peniaze minula na kúpu prvej haraburdy, na ktorú narazila. Čas na vyberanie bol však luxus, ktorý si dovoliť nemohla. Vzala čo prišlo a viac sa nepýtala.

Netrvalo dlho a zistila, kde bol skutočný háčik. Jeho predošlá majiteľka študovala právo. Akurát sa zaúčala v praxi, keď zastupovala ženu pri rozvode. V tom čase bola len asistentkou jej právnika. Súd vyhrali a pár nie len rozviedli, ale muža poslali na tri roky do basy za domáce násilie. Problémy boli dva. Prvý, že ho po siedmych mesiacoch prepustili za dobré správanie. Druhým problémom bola jeho nenávisť voči ženám. Emília nevedela, čo sa stalo s jeho manželkou. Za svoj rozvod však nevinil jej právnika, ale jeho asistentku - ženu - bývalú majiteľku tohto bytu. Nevedela, ako ju vystopoval, ale čoskoro jej po nociach začal klopať na dvere a vyhrážať sa. Niekoľkokrát zavolala políciu, no za mrežami bol zas len pár týždňov. Keď ho prepustili, všetko sa opakovalo.

V tom čase sa už ale sťahovala a bytu sa potrebovala zbaviť. Schytala to Emília. Tá, aj keď políciu volala, situácii významnejšie nepomohla. Rada by sa odsťahovala, no nemala kam. Nemala prostriedky ani peniaze. Akokoľvek strašidelne to mohlo znieť, začala si zvykať.

Muž sa našťastie nikdy nedostal ďalej ako k vyhrážaniu a trieskaniu na dvere. Zatiaľ.

Polícii vyrozprávala všetko tak, ako už bola naučená. Keď ju uistili, že sú na ceste, zložila.

„Aj tak to nemá význam," vzdychla, zasunúc si mobil do vrecka. „Vždy je tu len chvíľu a potom si ide po svojom."

Sused v maske len ticho prikývol.

„Zvykla som ich volávať, ale vždy sa vyparil skôr ako prišli. Len čo som zvyšok večera vypĺňala správu..." Pri pomyslení na procedúry, ktoré ju kvôli tomu opäť čakajú si ťažko pretrela oči.