Druhá kniha v trilógii Osudových žien.
Darianka Angelov- mladá sirota, ktorá veľakrát spadla, no vždy sa vedela postaviť naspäť. Cez všetko zlo, ktoré ju sprevádzalo v živote bola veľmi veselá a v každom videla iba dobro. Raz sa jej obľúbené prechá...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
PRED 10 ROKMI
Práve som sa dokúpala a dala si na seba moje obľúbené pyžamko. Bolo biele a na sebe malo potlač s rôznymi kvetinkami. Tereza, moja spolu bývajúca u mojich optrovníkoch, mi zaplietla dva vrkoče. Spoznala som ju pred dvoma týždňami, keď ma zo sirotinca poslali k náhardným rodičom. Boli sme tu dokopy dvanásť deti, no s Terezou hoci bola o 5 rokov staršia ako ja som si veľmi rozumela. Ja som mala dvanásť rokov. Vždy, keď som nevedela zaspať lebo som mala nočné mory tak ma vedela ukludniť. Spievala mi a vždy mi položila ruku na jej hruď nech cítim tlkot jej srdca, ktorý ma upokojoval. Ja som mala veľkú chuť na zmrzlinu hoci bolo už veľmi neskoro a všetci spali. Ja som sa rozhodla, že pôjdem potichúčky dole a vezmem si ju. Výjdem z izby na tmavú chodbu a idem k schodisku. Keď som dole v kuchyni tak si zasvietim svetlo a vyberiem z mraziaku zmrzlinu. Mňam milovala som vanilkovú zmrzlinu bola to moja obľúbená.
Ako som jedla zmrzlinu som zrazu začula kroky. Zľakla som sa a rýchlo ju odložila. Keď chcem ísť ku schodisku narazím do niečoho.
,,Darianka? Čo robíš hore o takomto čase?"prehovorí na mňa jeden z opatrovateľov. Bol to starší muž asi okolo štyridsiatky. Nebol vysoký ani nízky. Mal veľké brucho ako santa, no nemal žiadne vlasy.
,,N-nič. Bola som smädná." odpoviem so strachom.
,,Vodu máte na izbách. Povedz mi pravdu inak zobudím Ingrid."Ingrid bola jeho manželka a bola veľmi nepríjemná.
,,C-chcel-la som z-z-mrzlin-nu."koktavo poviem.
,,Keby sa to Ingrid dozvedela, tak by bola veľmi nahnevaná."povie.
,,Pros-sím nehovor--rte jej to."prosebne poviem.
,,Nepoviem iba ak sa so mnou zahráš."povie mi a usmeje sa na mňa. Nemala som z toho dobrý pocit, no nechcela som aby sa to Ingrid dozvedela. Navyše rada sa hrajem.
,,Dobre."súhlasím.
Chytí ma za ruku a vedie ma do zadnej miestnosti. Keď vojdeme dnu dvere zamkne na kľúč. Nechápala som. Asi aby sme nezobudili Ingrid. Boli sme v niečo ako pracovni. On si sadne na malý gauč, ktorý tu bol a usmeje sa na mňa.
,,Poď tu a sadni si."ukáže na jeho koleno. Ja som si nebola istá, ale strach z Ingrid mal väčšiu váhu. Keď podídem k nemu a sednem si na jeho koleno tak ma hneď chytí okolo môjho pásu.
Bolo mi to nepríjemné, no nepovedala som nič. Neskôr chytímoju ruku a položí ju na svoje lono. Vtedy pochopím, že to nie je správne.
,,Páči sa ti čo cítíš?"slick povie a zasmeje sa.
Neskôr som už len počula hlasy a krik. Môj krik. Nie musím vstať! Už to nechcem zažiť znovu! S krikom sa prebudím. Tvár som mala mokrú od sĺz a bola som celá spotená. Zase som mala nočnú moru. No v tej nočnej more ma nezachránila Tereza, tak ako to bolo v realite. Celá v rozpakoch sa postavím a chcem ísť k oknu sa nadýchnuť, mala som zase záchvat. Keď som sa chcela načiahnúť do šuflíku po lieky neboli tam. Namiesto toho tam bol iba stolík s lampou. Nevedela som sa nadýchnuť. Potrebovala som ten liek. Potrebujem vzduch. V toľkom rozpoložení si neuvedomím, že nie som u seba v izbe, ale niekde úplne inde.
