Neočakávané ||Lando Norris ||SK

19

,,Koľko?" opýtala som sa pridusene.
,,150 000 eur. Tu, pozrite sa." zopakoval a ukázal prstom na sumu na papieri. Prezrela som si to najmenej trikrát. On neklame. Vážne mi nechali tak veľa peňazí.

Podal mi ďalší papier a povedal: ,,Prečítajte si závet. Nemusíte sa ponáhľať." Zobrala som papier a začala čítať. Bolo tam pár právnických nezmyslov ktoré som vôbec nechápala, no pochopila som celému textu.

Som ich jediný plnoprávny dedič. V skúpom kútiku duše som sa potešila že sa nemusím s nikým deliť. Áno, bolo to odomňa sebecké. No táto suma... Vyrazila mi dych. A k tomu som nezdedila len peniaze, ale aj dom. Ten dom z ktorého som odišla.

Ešte asi 15 minút sme riešili ďalšie veci a napokon som podpísala pár papierov, že preberám dedičstvo. Pán Bischnsukt ma ubezpečil, že peniaze mi zajtra dôjdu na účet. Rozlúčili sme sa a odišla som s Joshom do auta.

,,Tak ako to išlo?" opýtal sa zvedavo.
,,Nechápem odkiaľ nahrabali toľko peňazí." povedala som.
,,Čo?" zarazene sa opýtal.
,,Zdedila som ich dom a 150 000 eur."
,,Koľko?" opýtal sa taktiež priškrtene ako ja, keď som sa to dozvedela.

,,Tiež tomu stále nemôžem uveriť, no je to pravda." usmiala som sa. Konečne mi došlo, čo som vlastne zdedila.
,,To je úžasné! Teda, nie úžasné... Eh..." povedal rozpačito.
,,Je to úžasné! Môžeš kľudne nadávať na mojich rodičov. Tak či tak som ich nemala rada a na pohreb nepôjdem." povedala som kľudne.
,,Aha..." povedal a konečne naštartoval auto a vyšiel na cestu.

Po chvíli ticha sa ozval: ,,Čo budeš s tými peniazmi robiť?"
,,Najprv pôjdem do toho zasratého domu. Všetok nábytok vytriedim, dom dám prinajhoršom opraviť a urobím z neho ubytovňu." povedala som rozhodne.
,,To vieš len tak zfleku?" nadvihol obočie.
,,Najprv som ho chcela spáliť, no potom mi napadlo že ho môžem využiť na zarábanie si. Nie je to zlý nápad, čo povieš?"

Nachvíľu sa zamyslel.
,,Podľa mňa je to super nápad! Mne by to nenapadlo ani za svet! Si hlavička." povedal a postrapatil mi vlasy. Usmiala som sa.

--------------------

O dva dni

Som tu. Po štyroch rokoch tu znovu som. Dom, v ktorom som vyrastala. Bola som sama, Josh mi požičal auto. Našťastie to nebolo ďaleko, iba jeden a pol hodiny cesty.

Nadýchla som sa. Síce to tu neznášam z celého srdca, ale toto je vôňa domova. Vykročila som ďalej. Postupne som prešla celý dom. Hneď som aj triedila veci, ktoré vyhadzujem a ktoré nechám. Našťastie tu nebolo nič porušené.

Tento dom je naozaj veľký! Vôbec si ho taký nepamätám. Už som mala v hlave predstavu, ako to tu prerobím. Vychádza to presne na tri izby. Nie je to veľa, ale aj to je niečo.

Bola som v mojej starej izbe. Ostalo tu pár vecí po mne, no stala sa z nej izba na bordel. Ani sa nečudujem. Práve mi zavolal Lando na videohovor. Hneď som zdvihla.

,,Čaukyyy" usmiala som sa.
,,Ahooooj" zakýval mi. Celý čas sa usmieval od ucha k uchu.
,,Kde si?" opýtal sa a poriadne zaostril na obrazovku.
,,V dome, kde som vyrastala a odkiaľ som utiekla." povedala som pohotovo a ukázala som mu na kameru izbu.
,,Počkať, čo tam robíš?" zháčil sa.

,,Skôr než ti to poviem - nerieš to, prosím. Žiadne kondolencie ani nič také nechcem počuť jasné?" povedala som. Prikývol. O dve sekundy na mňa vypleštil oči, lebo si uvedomil čo sa asi stalo.
,,Moji rodičia pred štyrmi dňami zomreli pri nehode a zanechali mi toho... Celkom dosť."

Lando hneď porozumel, čo som od neho chcela... Vlastne nechcela, tak sa rovno opýtal: ,,A čo také?"
,,150 litrov a ich dom." odpovedala som.
,,Wow" to bolo jediné čo povedal.
,,No hej..." usmiala som sa.

Nachvíľu sme obaja stíchli. Zrazu som si spomenula, že Lando je predsa na Islande!
,,A ty sa čo nepochváliš?" opýtala som sa.
,,Máš na mňa zhruba polhodinku?"
,,Aj dve." povedala som. Zasmial sa.

Začal rozprávať o svojom pobyte na Islande a ja som si položila mobil na stôl, aby som videla ja na neho aj on na mňa.

Rozprával asi 20 minút, keď som vyhadzovala vankúš. Lenže keď som ho zobrala, tak divne šušťal. Takéto zvuky bežný vankúš nevydáva.
,,Počkaj chvíľu." prerušila som ho a rýchlo som zbehla dole po nožík.

Rozpárala som vankúš. Lando sa len ticho prizeral. Z vankúša som vytiahla nejaké vrecko. Dúfam, že to nie sú drogy alebo niečo!

Nič také som nevytiahla. Boli to peniaze. Ďalšie? Narýchlo som ich prerátala.
,,Čo to máš?" opýtal sa Lando zvedavo.
,,Z vankúša som vytiahla peniaze. Asi 45 000?" povedala som začudovane.
,,Ktovie čo ešte nájdeš v dome!" zasmial sa.
,,Ozaj..." povedala som.

To sa mi snáď sníva. Moji rodičia mali tak veľa peňazí? Odkiaľ ich toľko mali? Keď som bola s nimi, tak bolo všetko v normále. Nič extra. No za dva dni som prišla k 200 000 eurám! Sama stále nechápem ako.

Lando mi ešte chvíľu robil spoločnosť, ale potom ho zavolali kamaráti. Zrazu sa niekto naňho hodil a zakýval mi. To bol... Martin Garrix? Nebola som si istá.

,,Ty budeš Benedetta, však?" opýtal sa Martin.
,,V celej svojej kráse." usmiala som sa. Hmmm, na to že som v tomto dome, tak mám veľmi dobrú náladu keď som odpovedala tak milo.
,,Aaaa ty si?" nadvihla som obočie.
,,Martin Garrix sa hlási do služby." zasmial sa a zasalutoval.
,,Pohov, vojak." povedala som.

Wow! Znovu prekvapujem samu seba. Možno by som sa opýtala, kto to je ale určite by som takto neodpovedala! Začínala som mať zo seba dobrý pocit.

,,Dovolíš mi ukradnúť tvojho priateľa?" opýtal sa Martin.
,,Poprosím vrátiť v tom istom stave, v akom si ho zobral." povedala som a pohrozila som mu ukazovákom.
,,Samozrejmeeee..." zasmial sa.
,,Ja teda idem, maj saaa!" povedal rýchlo Lando a zložil.

Usmiala som sa. Za tri týždne sa môj život obrátil naruby. Mala som krásne Vianoce, zrazu mám 200 000 eur vo vrecku a... No, Lando je veľká záhada. Netuším, či sme spolu alebo sme len kamaráti. Náš vzťah bol komplikovaný, ale krásny.