Kapitola.17- fontána

5 1 0
                                    

"Ď-ďakujem vám..."
Larina babka sa na mňa zvláštne začala pozerať, bola nesvoja...
"A pamätaj, oni všetko vidia a počujú, už sa nechcú ďalej skrývať..."
Otočila som sa a rýchlym krokom som vyšla von. Trochu som tam postala a dýchala čerstvý vzduch, vôbec som sa nevedela spamätať z toho čo som počula, bola som úplne zaskočená...
V ruke som držala niečo ako tašku s artefaktom, ktorý mi dala, chcela som opustiť jej dvor no v tom som z ďaleka videla prichádzať Laru.
Lara zastala keď ma videla a ako keby nevedela čo mala robiť keď ma tam uvidela na dvore jej babky.
Rýchle som od tadiaľ odišla a ani sa neotočila. V tom mi zavolala mama.
"Chloe kde si tak dlho?"
"J-ja už idem mami"
"Pošli mi tvoju polohu a hneď tam budeme"
Rýchlym krokom som prišla na koniec ulice a poslala mame polohu.
"Bola si celkom dlho" povedal otec keď prišli.
Nastúpila som do auta a otec šliapol na plyn.
"Bolo to dôležité"
"A čo to máš v tej taške?" Pýta sa Maggie.
"To nič nie je.." koktavo som odpovedala.
"Je ti niečo Chloe? Celá sa trasieš"
Pýta sa mama.
"Veď mi nič nie je.." mrzuto som odpovedala.
Bolo už 17:15 keď sme prišli domov.
"Bol to pekný deň" povedala Maggie.
"Hej..." Povedala som a prišla som do svojej izby.
"Dievčatá stalo sa niečo neuveriteľné, ak by sa dalo mohli by ste prísť sem?"
Napísala som im do skupiny.
"Čo sa stalo?" Píše Clara.
"Nedá sa to povedať cez telefón.."
"Je to niečo zlé?" Píše Anna.
"Ano aj nie"
"Ja by som mohla prísť" napísala Stella a po chvíľke sa s ňou dohodli aj dievčatá, že prídu na taxíku.
Po niekoľkých minútach som už počula zvonček. Dievčatám som otvorila a prišli sme do mojej izby.
"Dozvedela som sa už totiž o všetkom..." Povedala som.
Dievčatá na mňa len pozerali a čakali na to čo poviem.
Povedala som im všetkom čo mi Larina babka povedala.
Dievčatá na mňa šokovane pozerali a vôbec tomu nemohli uveriť.
"Č-čo?" Povedala Anna.
"Takže to všetko ona?" Povedala Clara.
"Nemôžem tomu uveriť...." Povedala Stella.
"Ukáž nám ten artefakt" všetky povedali a ja som im ho ukázala.
"Takže potrebujeme nájsť 8 kryštálov?" Pýta sa Anna.
"Áno, ale vôbec neviem kde sú..."
"Myslíte si, že by mohol byť jeden aj tu v lese?" Pýta sa Stella.
"To netuším, ale je to možné"
"Toto všetko sa určite písalo v knihe, ktorú sme vzali" povedala Clara a my sme prikývli.
"Mala som aj zvláštny sen predtým keď sme išli do mesta"
Povedala som im môj sen a vtedy mi to došlo.
"Nad čím teraz rozmýšľaš?" Pýta sa Stella.
"Už viem prečo sa mi to snívalo" zvolala som.
"Chloe čo sa deje?" Povedala Clara.
"Fontána, to bude to miesto kde by mohol byť prvý kryštál" povedala som.
"Si si istá?" Všetky sa spýtali.
"Áno, musíme to skúsiť"
"No je tu jedna fontána v strede mesta" povedala Anna.
"To bude ono!"
"Zavoláme si taxík" Povedala Stella.
"Je to dobrý nápad no musíme to vybaviť nejako s rodičmi" povedala som.
"A čo keď ťa možno pustia?" Pýta sa Anna.
"Nemyslím si, musím utiecť"
"Zase?" Povedala Clara.
"Áno, inak to nejde"
"A ako to chceš urobiť?" Povedala Stella.
"Proste utečiem, rodičia to nezistia"
S dievčatami sme si zavolali taxík, ja som nenápadne išla s nimi von a prišli sme ho čakať.
Po chvíľke taxík prišiel, nastúpili sme doňho a boli na ceste do mesta.
"Mám trochu strach" povedala Clara.
"Prečo?" Povedala som.
"Nič nevieme o tých kryštálov, nevieme čo od nich môžeme očakávať"
"To máš pravdu Clara, ale musíme to skúsiť, je to naša jediná šanca"
Bolo už 19:00 keď nám taxikár zastavil pri krásnej fontáne, ktorá bola veľmi krásna no aj veľmi stará, vôbec som netušila či by sa v nej skrýval kryštál.
"Tu som ešte nebola, je to tu krásne" povedala som.
"Áno, my tu rády chodíme" povedali dievčatá.
S dievčatami sme začali hľadať všetko okolo fontány.
"Máte niečo?" Spýtala sa Anna po 15 minútach.
"Nie" všetky sme odpovedali.
Snažili sme sa všetko prehľadať no nič sme nenašli. Nenašli sme jediný náznak nejakého kryštálu.
"Asi tu nič nie je" Povedala Clara.
"Asi to bola len lož" povedala som.
"A čo ak je ten kryštál vo vode?" Pýta sa Stella.
"Myslíš to vážne?" Povedala som.
"Musíme to predsa skúsiť" povedala Stella.
"Urobím to ja" povedala Anna.
"Si si istá? Veď pôjdem ja" povedala som.
"Skúsim to ja Chloe" povedala a stúpila do fontány.
"Všetci sa na nás budú pozerať" povedala Clara.
"Nebude to dlho" povedala Anna a začala hľadať.
Po niekoľkých minútach keď Anna hľadala kryštál ho konečne našla.
"Niečo tu je!"
"Ukáž nám to"
Anna načiahla ruku a spod fontány vybrala krásny, žiarivý, zelený a malý kryštál.
"To nie je možné!" všetky sme zvolali.
Anna vyšla z fontány a prišla k nám.
Ten kryštál bol malý a krásne žiaril.
"Takže je to reálne? Dá sa to všetko zachrániť?" Povedala som.
S dievčatami sme si ešte chvíľku prezerali kryštál.
"Stále totiž aj myslím na to, že sú tu teraz ďalšie 2 otvorené brány" povedala som.
"Hej, to jazero by sme mali tiež prezrieť" povedala Stella.
Chvíľu sme sa o tom všetkom rozprávali a potom boli na ceste domov.
"Opatrujte sa dievčatá" povedala som keď som čakala taxík.
"Aj ty Chloe, dávaj pozor na kryštál a nestrať ho" povedali dievčatá.
Po chvíľke mi prišiel taxík a bola som na ceste domov.
Kryštál som si schovala do vrecka a stále na neho myslela, nad jeho úžasnou krásou.
Bolo už 20:00 keď ma taxikár odviezol domov.
Trochu som sa začala báť keďže som utiekla.
Veľmi som sa zľakla keď som uvidela sedieť Maggie na terase.
"Maggie?!"
"Kde si bola o takomto čase?"
"Ja som sa bola len prejsť trochu na vzduch"
"To je v poriadku.." povedala a divne sa na mňa pozrela.
Prišla som dnu a hneď do mojej izby keď v tom mi napísal Theo.
"Čo robíš Chloe? Celý deň sa mi neozývaš"
"Dneska sa toho stalo tak veľa, všetko ti poviem"
Theo mi hneď zavolala a všetko som mu povedala.
"Takže máme šancu to všetko napraviť, všetko sa to zachviľku skončí Chloe"
S Theom som ešte trochu volala a potom som si urobila sprchu.
Keď som prišla opäť do izby tak už tam sedela Maggie.
"Maggie? Čo tu robíš?"
"Musíme sa porozprávať"
"A o čom? Stalo sa niečo?"
Musím sa ťa niečo opýtať no musíš byť úprimná"
"Budem Maggie"
"Ako to bolo skutočne s Oliviou?"
"N-no Maggie povedala som ti už, že si nič nepamätám"
"Chloe prestaň mi klamať, posledné týždne si veľmi zvláštna"
"Maggie..."
"Chloe no tak, povedz mi už pravdu"
"Veď ti hovorím pravdu..."
"Ja viem ako ste s dievčatami utiekli v tú noc von, taktiež o tom ako si utiekla včera a aj dneska"
"Maggie vlastne ja...."
"Takže mi povedz pravdu čo sa deje"
Trochu som rozmýšľala či to všetko Maggie poviem no nemala som na výber.
"Si si istá, že to chceš vedieť? Je to niečo hrozné.."
"Rozhodla som sa, že áno"
Maggie som povedala o tej noci čo som urobila a o všetkých tých následkov, ktoré sa teraz dejú"
Maggie sa na mňa dívala a vôbec mi neverila.
"Ty si sa zbláznila? Chloe o čom to tu rozprávaš?"
"Je to pravda Maggie.."
"Ty si úplný blázon, ako ti mám toto všetko veriť?"
"Spomeň si na ten deň keď som ťa požiadala o hrebeň a je toho oveľa viac"
"To sa ti možno len skutočne zdalo"
"Nie nezdalo, všetko sa to vážne deje a je to nebezpečné"
"Ja ti neverím Chloe"
Rozhodla som sa ukázať Maggie kryštál a povedať jej všetko o ňom.
"Toto je šialené, ty si vyvolala nejakých duchov.." kričala na mňa Maggie a odišla do svojej izby.
Po chvíli do mojej izby prišla mama.
"Dievčatá čo sa stalo?"
"Nič mami"
"Akože nič? Veď ste sa s Maggie pohádali"
"Nechaj to tak mami, nemám chuť sa o tom rozprávať.." povedala som a mama odišla.
Ľahla som si na posteľ a pozerala si stále kryštál.
"Dievčatá Maggie už o všetkom vie" napísala som im.
"Čo?" Všetky napísali.
"Musela som jej to povedať, vie o tom, že sme vtedy utiekli a aj dneska"
"A čo na to povedala?" Píše Anna.
"Pohádali sme sa"
"To mi je ľúto" napísala Clara.
"Snáď to nepovie vašim rodičom" napísala Stella.
"Nie to neurobí, ja sa s ňou pôjdem ešte porozprávať"
Po chvíľke som aj za Maggie prišla do jej izby.
"Čo chceš?"
"Maggie musíš si ma vypočuť, nie je to všetko moja vina"
"Daj mi pokoj Chloe, všetko si zničila"
Radšej som prišla späť do svojej izby, teraz je Maggie nahnevaná a zbytočné by som to zhoršila.
Rozhodla som sa nasadiť prvý kryštál do zlatej skrinky či tam bude skutočne sedieť. Kryštál som pomaly nasadila presne podľa jeho miesta a naozaj tam sedel. Hneď som sa začala radovať.
"Dievčatá ono to funguje, ten kryštál tam sedí"
"To je super" napísala Stella.
"Všetko sa o to onedlho ukončí" napísala Anna.
"Spoločne to dokážeme" napísala Clara.
"Áno dievčatá, ešte sem 7 kryštálov a je koniec"

Something Underground Where stories live. Discover now