Čo hviezdy povedia

Slovko na úvod

Taaakže, práve som prekonala kreatívnu krízu trvajúcu niekoľko mesiacov, zvládla prijímačky a dostala som sa na jedno z top slovenských bilingválnych gymnázií (čo som sa dozvedela až potom, keď ma tam prijali) a ja som mala čas oddýchnuť si a porozmýšľať. Môj predchádzajúci príbeh som zmazala, pretože som s ním už poriadne nevedela pokračovať. Nevedela som, čo chcem povedať a  kam s dejom. Keď som ho publikovala, bolo to uponáhľané a nepremyslené. Do budúcna plánujem nejaké dlhé príbehy, ale teraz ma začali baviť krátke príbehy bez kontextu, často dosť depresívne a nejednoznačné. Tvorím ich zväčša buď o pol dvanástej večer alebo potom, ako sa takmer mentálne zrútim. Preto nečakajte nejaké svetoborné umelecké kúsky. Bude to náhodné. Nezmyselné. Bez kontextu. Nemá to žiaden dej. Ja viem, tak ma za to prosím, nekritizujte a čítajte s vedomím o týchto veciach. Sú to len moje myšlienky, ktorým som dala akú-takú podobu príbehu. Zatiaľ mám vymyslených pár príbehov dopredu, ale ďalej budem vydávať nepravidelne podľa toho, kedy ma kopne múza. Ak by ste pre mňa teda mali nejakú požiadavku, kľudne mi ju napíšte do komentárov pod tento úvod a ja budem len rada.
Tak, a my sa vidíme pri jednej z ďalších kapitol. Majte sa dobre a
Čus!