Forever or never [Dramione]

18.

Epilóg

„Hermiona!" trasie mnou Ginny.

„Čo je? Horí?"

„Malfoy sa chce zabiť."

„Čo?" vyskočím z gauča na ktorom som zaspala a náhlivo pohladím svoje rastúce bruško, v ktorom sa nachádza môj malý zázrak.

„Stojí na okraji strechy a chce skočiť."

•••

Premýšlam,ale by to bolo jednoduché. Vykročiť,zavrieť oči a nechať sa unášať. Netrápila by Hermiona, matka..

3. Osoba

„Draco!"

„Hermiona?"

„Poď dolu. Prosím."

„Nie. Nič už nemá zmysel. Potrebujem ťa."

„Milujem ťa Draco! Prosím poď a všetko vyriešime!"

„Nie. Klameš!"

Hermiona sa zachytí okraja strechy aj postaví sa na okraj tak, aby ju Draco videl. Odtiahne svoj kabát a ukáže vypuklé bruško.

„Choď dolu!" zvrieskne Draco.

„Najprv ty." vyzve ho Hermiona.

Draco sa zakníše a spadne. Hermiona sa k nemu rozbehne a silne ho objíme.

„Už to nerob rozumieš? Nikdy."

„Hermiona!" vzlikne jej Draco do rukáva.

„Nikdy ťa už neopustím."

0 5 rokov neskôr.

„Elizabeth! Nebehaj tu!" zakričím na moju malú dcérku.

Je to zbytočné,pretože hneď za ňou beží Draco a smeje sa ako blázon.

Vyhodí ju do vzduchu a malá sa rozosmeje ešte silnejšie. Pokrútim nad nimi hlavou a pohladím si brucho.

Mám všetko čo som v živote chcela.

Malá sa na mňa hodí a ja ju pevne zovriem.

„Pozor na brucho!" zasmejem sa.

Položí svoju malú rúčku na brucho.

„Kopla!" vyhŕkne Eliz a zakričí na Draca.

„Ociii! Kope!" Draco sa na ňu usmeje s nekonečnou láskou. Jemne ma pobozká.

„Milujem ťa." pošepne

„Aj ja teba."

Prepletieme si presty a ja viem, že tento život bude dokonalý.