And then? [SK]

P a r t 35.

,,Čo tu,dopekla robíš?"skríkla po mne vysoká blondína.
,,A čo tu robíš ty? Sklapni,"zavrčala som a rýchlo som za ňou zabuchla dvere.
,,Nerozkazuj mi! Ja som tu doma,"uchechtla sa.
,,Pomôžeš mi?"nadvihla som obočie.
,,Čo si o mne myslíš?"odvrkla a skúmavo si ma premerala.
,,Uniesli ma sem. Potrebujem pomôcť.."snažila som sa jej to vysvetliť.
,,Si normálna? A koho si pretiahla?!"naštvane zvýskla.
,,Ty krava! Oni ma uniesli! Neprišla som sem úmyselne! Čo si o mne myslíš?"skríkl som po nej.
,,Počkať..ty si tá špinavá,o ktorej stále Nick hovoril?"nadvihla obočie.
,,Nie som špinavá,"odvrkla som.
,,Tak to ty si mi ho prebrala! Zabijem ťa! Ja ťa zabijem!"vrieskala na plné hrdlo a vrhla sa na mňa. Chytila ma za krk a začala ma škrtiť. Snažila som sa brániť. Kopala som nohami,metala rukami na všetky strany,no ona na tom so silou bola oveľa lepšie.

,,To stačí!"zahrmel chlapský hlas a túto škriekajúcu gorilu odo mňa odtiahol.
,,Nechaj ju. Ešte sa zíde,"bol to Nick. Idiot. Nenávidím ho. A najviac ma štve,že Calum, ako jeden z jeho  najlepších kamarátov, to mohol vedieť a len ma ťahal za nos.
,,Ale ona je.."protestovala blondýna,so slzami na krajíčku.
,,Aimee,vynahradím ti to dnes na plese. Ona si to tu odpyká,"vlepil jej pusu na líce. Spokojne sa uškrnula a odišla z miestnosti.
,,Daj mi ten mobil,"prikázal mi a čupol si ku mne. Pokrútila som hlavou,že žiadny nemám. Chcela som sa len odtiaľto dostať,zachrániť mamu,sestru a vrátiť sa do normálneho života. To žiadam až tak veľa?
,,Neklam!"skríkol a strelil mi facku. Zastonala som,aj keď som to v podstate už veľmi necítila. Schytala som už skoro od každého. Jedna facka od Nicka vôbec nezaškodí..
,,Daj mi ho,"precedil pomedzi zuby. Pokrútila som hlavou a zaťala som päste. Nedám mu ho. Za žiadnu cenu mu ho nedám.
,,Ako myslíš,"uškrnul sa. Priložil mi niečo k ústam a na viac si už neoamätám. Oči mi zatienila čierňava a ja som upadla do hlbokého spánku.

Keď som sa zobudila,znovu bola tma. Obzrela som sa okolo seba a snažila som sa rozoznať predmety naokolo. Postupom času si oči privykli na tmu a ja som dokázala rozoznať aspoň niektoré obrysy.

Ležala som na posteli,priviazaná nejakou reťazou. Vôbec sa mi nedalo hýbať. Bola to tá izba,kde ma pravdepodobne znásilnili.

Z chodby sa ozýval Nickov tlmený hlas a zvonivý dievčenský smiech.
,,Tak poďme! Sme na plese Chloe! Uži si to tu,"zasmialo sa dievča. Nick sa k nej pridal a už ich viac nebolo počuť.

Chvíľu som tam len tak ležala,nedokázala som sa pohnúť. Keď v tom začalo niečo pukať. Ako drevo v krbe. Započúvala som sa do tohto zvuku. Bohužiaľ,mala som pravdu. Keď som sa lepšie pozrela,dvere zanikali v plameňoch. Blbci..tak oni ma tu nechali zhorieť.

Začala som sa mykať,snažila som sa vyslobodiť z tejto odpornej postele.
Nešlo to,reťaze alebo čo to bolo,boli príliš pevné. By ma zaujímalo,koľko Nick pripravoval takúto pomstu. Pomstu za nič.

Už som si pripadala ako postihnutá nejakou mykavkou. Stále som sa mykala,čo sa mi čiastočne vyplatilo. Jedna reťaz povolila a tak som si uvoľnila ruky. Keďže som mala celý hrudník voľný,zaprela som sa o posteľ a vytiahla som sa z reťazí.

Konala som však očividne veľmi pomaly. Polovica izby bola pohltená plameňmi. Dverami sa mi ísť nedalo,tak som skúsila okno.
Bolo zamknuté. Ani na chvíľu som neváhala a celou silou som začala kopať do okna. Okno len trochu puklo,ale nezlomilo sa celkom. Zobrala som teda vysokú lampu,ktorá stála pri posteli. Rozbehla som sa a celou silou som ju hodila do okna. Ani tentoraz som okno úplbe nerozbila. Už som bola v rozpakoch. Oheň sa už veľmi približovaľ k mojej zóne.

Vedľa postele som si všimla malý nočný stolík. Zdvihla som ho. Nebol práve najlahší,ale zase ani ťažký nebol. Prudko som sa zahnala a celou silou som vrazila do okna. Okno zas trochu puklo,ale neprasklo. Nočný stolík sa odrazil. Rýchlo som sa snažila odskočiť,len tak tak sa mi to podarilo. Keby skáčem o stotinu neskôr,mám po prstoch.

Pomaly som strácala nádej. Len tak zo srandy,som skúsila okno otvoriť do druhej strany.

Otvorilo sa. Ja som ho celý čas otvárala do zlej strany. Ja som vážne sprostá. To,čo sa hovorí o blondýnach,očividne na mňa úspešne platí.

Vyskočila som na posteľ a preliezla sok cez okno. Neocitla som sa však vonku,tak ako som očakávala. Ocitla som sa v ďalšej izbe,kde vládla hlboká tma.

Rozbehla som sa teda jedným smerom a snažila som sa odhadnúť ,čo sa kde nachádza. Celou silou som vrazila do niečoho tvrdého. Zapotácala som sa a skoro som spadla. Hlava a príšerne bolela.

Oheň sa dostával už aj sem. Zase som spanikárila a rozbehla som sa iným smerom. Tentokrát som trafila celkom dobre. Do dverí. Otvorila som ich a hneď,ako som vošla do miestnosti,som ich za sebou zabuchla.
Ocitla som sa v ďalšej tmavej miestnosti. Unavene som vzdychla a zviezla som sa dole,opretá o dvere. Tento dom je nekonečný. Je to labyrint..

Ahojte^^ konečne ďalšia časť.. ja som vôbec nemala náladu,nič ma nenapadalo..túto časť venujem Honey202 ,pretože ma pekne povzbudila❤❤
Btw. Ak by niekto chcel venovanie,napíšte. Do konca totiž zostáva už len pár častí a Snowwie ide rozdávať venovania :3
s láskou vaša Snowwie❤