KAPITOLA 17

2.7K 204 3
                                    

Je neskoro večer, nachystám si večeru. Moja večera je skromná rožok s maslom a jogurtom. Som pripravená ísť spať. Po dneskajšku sa asi nezpamätám. Tie jeho oči keď videl vlka a naopak keď pri mne sedel v škole. Zajtra narodeniny, mal to byť pekný deň ako povedal. No bol to - ah..., tak už radšej spať. Zhasnem svetlo a privriem oči. Naraz mi niekto zabúcha na okno. Pozriem sa cez okno. Bože čo ten zas chce?. Stojí tam James. Otvorím okno.
„Čo chceš?"
„Pozvi ma ďalej"
„Prečo by som mala?"
„Chcem ti to vysvetliť" hodí na mňa tie smutné oči a ja neodolám a otvorím. Vojde cez okno.
„Môžeš začať"
„No po prvé prepáč to čo sa dnes stalo bol omyl, nechcel som ho zabiť, odpustíš mi to?"
„Možno, postupom času"
„Aspoň že," pousmeje sa na mňa.
„Zajtra máš narodeniny?"
„Hej ako to vieš?"
„No ...niečo som začul" zaškerí sa.
„Myslela som že ťa také veci netrápia"
Pozrie na mňa s údivom. Sedíme na posteli a len tak sa rozprávame. Zisťujem jeho život a on môj.

Duša VlkaWhere stories live. Discover now