Chalan v kapucni

MARTIJN

"Všetko najlepšie!"- hodila sa na mňa ďalšia baba zo školy. Som rád, že si niekto spomenul, že mám narodky, ale toto je už priam masaker. Od rána nerobím nič len sa objímam s ľuďmi zo školy. Keby som aspoň vedel ich meno nepoviem. Už ani darčeky nemám kde dávať. Cestou zo školy sa zastavím v nejakej nemocnici alebo v nejakom detskom dome a všetko im tam nechám. Najprv to však pre istotu otvorím, aby som si náhodou nespravil hambu.
"Ďakujem"- nahodil som falošný úsmev, keď sa na mňa nalepila ďalšia baba. Mami, toto ti nedarujem!
"Príď večer do Freedomu"- zaklipkala na mňa jedna blondína s umelými mihalnicami. Bože, za čo ma to trestáš? Nemám absolútne rád, keď baba neukazuje svoju prirodzenú krásu. Preto si chodil s Anastáziou, že? Nemáš náhodou stáť na mojej strane? Pamätáš? Jeden za všetkých, všetci za teba? O čon to do pekla hovoríš! Veď toto... Môj vnútorný hlas ma vie pekne nasrať. "Počúvaš ma, krásavec?"
"Hm? Aha. Jasné. Uvidím"- snažil son sa o zdvorilý úsmev a prvou ranou som vyšiel na dvor. V tú chvíľu zazvonilo. Toto ma raz privedie do hrobu. Všimol som si Emmu, ktorá sa ledva vyteperila z toho stola. Dnes vážne nevyzerá práve najlepšie. Aj tak sa ti stále páči...
Keď už ako tak stála na nohách z ničoho nič skončila na zemi. Rozbehol som sa k nej.
"Princezná?"- prihovoril som sa jej. Nič, nereagovala. Jemne som ju prefackal a stále nič. Toto nevyzerá dobre. Sakra! Zobral som ju na ruky a zaniesol ju na ošetrovňu.
"Želáš si?"- usmiala sa na mňa sestrička či čo bola.
"Odpadla"- povedal som zadychčane. Musím si zlepšiť kondičku. Tvoja životná láska práve odpadla a ty rozmýšľaš o kondičke? Ako len ja môžem byť v tvojej hlave...
"Polož ju tu"- položil som ju na posteľ. "A teraz choď von"
"Ale..."- začal som protestovať.
"Padaj!"- povedala prísnym tónom. Neostávalo mi nič iné len ju poslúchnuť. Sadol som si teda vonku na chodbu. Sedel som tam pätnásť minút a stále nič! Kdesi v diaľke počujem sanitku? Stále sa ten zvuk zvyšuje. A do riti!
"Čo je s ňou?"- spýtal som sa sestričky, keď Emmu vynášali na nosidlách von.
"Nepreberá sa. Musí byť poriadne dehydrovaná alebo aj niečo horšie"- povedala mi ticho. "Mal by si sa vrátiť na vyučovanie"
"Robíte si srandu, že?! Ako sa mám vrátiť?!"- neveriacky som po nej pozeral.
"Niekto musí povedať triednej, že je v nemocnici"- hovorila to absolútne pokojným hlasom. Mal som pocit, že vybuchnem. Môj tlak musel byť inak vysoký. Nedala mi už však možnosť protestovať a tak som ju znova musel poslúchnuť. Rýchlym krokom som sa vybral do triedy.

"Kde sme boli?"- prebodol ma pohľadom Gargy.
"S Emmou na ošetrovni. A mán vám odkázať, že išla do nemocnice"- mal som to povedať triednej, ale tá tu nebola. Zostával mi len Gargy.
"Je v poriadku?"- zahral sa na človeka, ktorého to zaujíma.
"To neviem"- zavrčal som.
"Posaď sa na miesto"- rukou mi ukázal, že sa mám posadiť. Vážne? To tu mám len tak sedieť? To na tejto škole nikto nemá srdce? Lebo ty ho máš...
"Čo je s Emmou?"- surovo ma k sebe stiahla Catlyne. Prebodávala ma vystrašeným pohľadom. Povedal som jej všetko. Od toho ako odpadla a po to ako som sa ocitol tu. "A Adam?"
"Nevie o ničom"- povzdychol som si. Na neho som úplne zabudol...
"Spojíme si všetky hodiny!"- zvolal Gargy. A toto mám kurva za čo?!