PRIJEBANÉ ROZPRÁVKY PRE SLOVENSKÉ DIETKY

32

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, bola raz jedna chudobná opustená krajina. Ani Američania ju neschválili. Všade bolo cítiť tie ministerské pahýle , ktoré kradli všade kde sa dalo. Všade bolo cítiť taký ...
Komunizmus.
A v tejto útlej zhnitej krajine žil jeden starček s očami ako sova. A chodili sa k nemu dietky zaúčať za skautov. A verte či nie, Tento príbeh sa začína práve u tohto starčeka, ktorý mal bradu dlhú až po chudobnú zem.
A vždy si tak sadol na lavičku zapálil fajočku a sedkal, čakal kým niekto príde. Ako roky plynuli ku starčekovi už nik nechodil. Až raz, dve sprostie sedliacke dietky sa z lesa dojebali, že sa stratili. A či by nemohli ostať na noc. A starček prehovoril: "Vítam vás dietky moje! Bude mi potešením, na noc vás prichýliť!"
Keďže sa už zvečerievalo, starček ich jemne za riťky odviedol dovnútra. Oj keby len dietky vedeli kam sa to dostali, radšej by spali v lese.
Zo stien drevenice sa na nich uškŕňali desiatky plagátov Vaša Patejdla. Keby len desiatky, stovky. Nenašli kúsok voľnej steny. Dokonca aj páperová perina bola vyšívaná jeho textami. Zo starého gramofónu jemne hralo Vašo, ako dedko ustielal pre deti.
"Dietky moje, ja človek chudobný, mám len jednu posteľ. Budeme sa musieť popchať všetci pospolu."
Deťom sa skrivili tváre a veľmi ľutovali že zabočili do ľava pri tom starom buku. Veľmi.
Nuž, osud je osud.

Ako tak už ležkali, všetci pohromade, starček spokojný úsmev na tvári ako obíjma obe dietky a tie len oči otvorené, do stropu pozerajú a pohnúť sa neodvážia. Keď starý začal chrápať tak že jednému ucho odletelo, pomaly sa vyplížili spod periny. Už už chceli ujsť, ked vtedy na nich vyskočil starcov kohút a vyďobol im oči.
Nuž a všetok ten krik zobudil starkého. Čo sa stalo potom, asi všetci viete. Povieme vám len toľko, že starký bude na tie dietky v dobrom spomínať.

Story by: Roman & Agi, 2016