Spadli sme do toho obaja tak zrazu. Ani jeden z nás to nečakal. Zo dňa na deň sa medzi nami všetko zmenilo a my sme nevedeli, ako to zastaviť.
V jeden deň naše srdcia horeli nenávisťou a v ten druhý zasa láskou.
Všetko sa to začalo v ten večer, keď sme sa všetci zišli pri jednom ohnisku. Spoločne sme sa pokúšali na paliciach opiecť Marshmallows. Ty sediac na jednom konci lavičky a ja na druhom. V jednom momente bola medzi nami obrovská bariéra a my sme sa nanajvýš prepaľovali nenávistnými pohľadmi a v druhom sme zrazu obaja spolu tancovali na zvuky, vychádzajúce z niečej gitari.
Sledoval som tvoju rozžiarenú tvár, osvetlenú plameňmi z ohniska, tvoje oči plné iskričiek radosti a tvoje pery vytvarované do úsmevu.
Čarovný pohľad a čarovná chvíľa.
Od toho momentu už nič nebolo ako pred tým. Svet bol iný. Jasnejší. Ja som na teba hľadel inak a ty na mňa tiež. Pohľady plné nenávisti boli zrazu fuč.
Večery strávené spolu už neboli pre mňa prostým utrpením, ale chvíľami, ktorých som sa nevedel dočkať.
Pomyslenie na to, že by niečo na tebe mohlo byť neznesiteľné, mi zrazu prišlo úplne absurdné. Prestal som nenávidieť, ale začal milovať. A to každý kúsok teba.
Tvoj smiech, tvoj hlas, tvoje všetko.
Nikto nechápal ako a prečo. Prosto sa to stalo.
Ruka v ruke, obaja sme vedeli, že každý problém je len malou prekážkou. Spoločne sme sa mohli postaviť proti celému svetu, boli sme neporaziteľní.
Stala sa z nás nerozlučná dvojka. Bez teba som už nedokázal urobiť ani krok. Ktokoľvek chcel niekam pozvať teba, bol som tam pozvaný aj ja. Možno aj to bol dôvod, prečo sa tak zrazu zo samotárskeho introverta stal najpozývanejší človek.
Pri tebe som sa cítil silný, odvážny, neohrozený. Pri tebe som sa cítil živší, než kedykoľvek predtým. Ty si vo mne zapálila ten oheň, čo je v každom z nás. Vtipné, že ja som dovtedy ani nevedel, že nejaký v sebe mám.
Ty si bola iskra, ktorá to všetko začala. Obaja sme to vedeli. Nebyť teba, nič z toho by sa nestalo. Nebyť toho, že si ma v ten večer vytiahla na nohy a prinútila do tanca, naďalej by sme sa nenávideli. A ja by som prišiel o tie najkrajšie chvíle svojho života.
Ty si dodala môjmu životu to, čo som potreboval. Ukázala si mi, že život sa nemá prežívať, ale žiť. Naučila si ma, ako sa zabávať, ako sa baviť s ľuďmi, ako si užívať mladosť. Naučila si ma všetko. Rozžiarila si môj život. Robila si môj svet krajším.
No teraz...
Ty si bola iskrou, ktorá to začala, ale aj tou, ktorá to všetko skončila.
Tvoje slová stále horia v mojom srdci ako blčiace plamene. Nikdy ti neodpustím, ako bezcitne si to ukončila. Akoby ti na ničom z toho nezáležalo. Akoby nezáležalo na nás. Ranilo ma to a ty si to veľmi dobre vedela.
Ale aj napriek tomu chcem, aby si vedela jednu vec. Prial by som si, aby sme na to zabudli, aby sme zabudli na to, ako sa to všetko pokazilo. Prial by som si, aby sme si dopriali nový začiatok. Chcem, aby sme sa pokúsili napraviť, čo sme zničili.
Chcem, aby si vedela, že moje srdce od teraz až navždy bude horieť len pre teba. Áno, aj napriek všetkému.