Ako správne zlomiť srdce I.

47. Viktor - Podlosť nad podlosť

Videl som ako sa hádajú a ani som nezakročil. Nechcel som sa im pliesť do vzťahu, ale mohol som ju zachrániť od hádky a toho nechutného bozku. Ale vyzerali, že sa udobrili, tak ak je Alex šťastná, budem rád.

,,Hej!" zvolal známy hlas. Žeby to volal na mňa? Otočil som sa.

,,Ahoj," pozdravil ma zdvorilo.

,,A-ahoj," neisto som odzdravil.

,,Mali bývame sa porozprávať," začal Roman.

,,Mali by sme, no bojím sa, že po tom, čo sme sa naposledy videli si nemal práve chuť niečo prejednávať."

,,Zdá sa, že tvoja kamarátka ťa má naozaj rada," povedal nie príliš nadšene.

,,Možno dokonca viac ako teba," odvrkol som.

,,Drž sa ďalej od môjho dievčaťa!"

,,Si si istý, že aj ona chce byť tvojim dievčaťom??"

,,Mal som s tebou trpezlivosť, Viktor, ale aj moje nervy majú hranice, tak prejdem k veci. Sklamal si mňa a tým aj spolok, zostaneš tak úplne bez výhod."

,,Aby som bol k tebe celkom úprimný, na obedy nechodím, takže nejaké predbiehanie nemám za potreby, do skrinky nechodím ako je rok dlhý, čiže vrchná skrinka ma neočarí, kvôli internátu som školský príspevok platil každý rok a spať s dievčatami nikdy nebolo to, po čom moja duša prahne, takže ďakujem, od teraz budem obyčajný smrteľník."

,,Takže presne o toto si prišiel."

,,A nesmiem to porušiť."

,,Áno, správne," potvrdil. Moje obavy a zlé predtuchy sa naplnili, avšak zatiaľ sa ma nijako nedotýkajú.

,,No a k tomu všetkému ti ako Sašin chalan zakazujem sa k nej priblížiť," dodal spokojne.

,,To nesmieš!" vyletel som naňho.

,,Chceš opakovať ročník na inej škole??"

,,Vyhrážaš sa mi??"

,,Nadávaš mi zrovna na výber."

,,To nesmieš."

,,Ale očividne smiem."

,,Nemôžeš mi zakázať sa s ňou baviť, Roman, ona nie je tvoj majetok. Má svoju hlavu a bude si robiť, čo chce!"

,,Myslíš, že by si vybrala teba?? O tom dosť pochybujem. Ja som spravil, čo chcela ona a teraz ona urobí to, čo chcem ja. Vy dvaja sa spolu viac už baviť nebudete."

,,Ale prečo?? Čoho sa tak bojíš??!" zkríkol som na poloprázdnej chodbe a pár hláv sa otočilo našim smerom, no nikto na neodvážil zastať a pozorovať, každý sa vrátil k svojej činnosti, rovnako aj Roman, ktorý pokračoval v zastrašovaní. Pristúpil o krok bližšie ku mne a namieril na mňa svoj vztýčený ukazovák.

,,Ničoho. Je to tvoj trest. Skončil si. Môžeš si za to sám. Príjmi dôsledky inak poletíš!" pohrozil mi.

,,Bol si mi ako brat," pokrútil som hlavou. Neverím, že sme toľko spolu mohli zažiť a on na nič z toho neberie ohľad. Je tak bezcitný. A Alex vôbec nemali, dokonca ju podviedol s tou štetkou. Ako jej to mohol urobiť?? To je už je naozaj tak bezcharakterný??!

,,Nie sme bratia," odsekol.

,,Máš pravdu."

,,Prestal si rešpektovať pravidlá."

,,To je choré!"

,,To je život," odvrkol bezcitne. Nespoznávam ho.

,,Nemusel by byť. Prečo si nepomáhame?? Nepreberám ti dievča, len sa s ňou kamarátim. To je to, čo ti vadí. Nie nejaký spolok. Už nespočetne veľa krát si pravidlá porušil ty. Ty sa len bojíš o Alex!"

,,Skončili sme,'' povedal pokojne, akoby si moje slová ani nepripúšťal, bolo viac ako jasné, že som mal pravdu.

,,Nie!"

,,Ešte stále môžem svoju dobročinnosť oľutovať, takže na tvojom mieste by som s priečením radšej prestal."

,,Hlavne sa netvár, že si dobrosrdečný, to už na teba neplatí."

,,Zahrávaš sa s nesprávnym," zavrčal pomedzi zuby.

,,Poďakujem ti, keď bude za čo."

,,Neskáč do mňa, inak niekto ľahko príde k úrazu."

,,To by si neurobil." neveril som, že by bol schopný niečoho tak svinského ako ublížiť Alex.

,,Ja nie, ale nikto nedokáže zabrániť malej nehode." nadvihol plecia a ja som vo vnútri so sebou zápasil, aby neprišiel k úrazu on. Zovrel som dlaň v päsť a upokojoval sa. Nestál mi za to.

,,Si ešte horší ako vyzeráš."

,,Som len správne vybavený."

,,Alebo aj nie."

,,To je fuk, no už sme skončili. Rád som si s tebou pokecal, ale musím ísť za svojou láskou," zahral predstieraným úsmevom a otočil sa na odchod.

,,Počkaj!" zvolal som. Keď sa otočil, pokračoval som. ,,Môžem sa s ňou ešte naposledy porozprávať??"

,,Kým si to nerozmyslím," prikývol a odkráčal preč.