Čakáme pri skrinkách na Džošuu. Väčšina partie sa bojí, zvyšku to je jedno. Úprimne snažím sa byť nad vecou ale moc mi to nejde. O čom sa s ňou budeme rozprávať? Nebude nudná? A potom mi to došlo... Nič o nej nevieme. Nevieme aká je, čo má rada a ani aké má koníčky. Jediné čo vieme, je vysmievať sa jej. Preto sa všetci tak boja. Akoby ju nepoznali. A vtom sa objavila. Nebola až taká tučná a ani taká škaredá. Len sme to o nej všetci rozširovali. Prvý krát sme ju nevideli ako humusáčku, ale ako normálne dievča. Prišli k nám. Vychádzali sme zo školy v trápnkm tichu. A keď sme vyšli z vestibulu, Petra sa jej spýtala ,, No, hmmmm máš rada Miley Cyrus?,, Barbora chvílu uvažovala no po chvíli odpovedala ,, Samozrejme je vážne super,, A bum ! Petra prešla z mojej strany bližšie k nej. Ok nevadí. Je tu ešte jurko a chalani. Petru nepotrebujem. Celú cestu som musela počúvať tie ich kidy o Miley Cyrus , o tom aká je úžasná , aké má super pesničky, a dokonca aj aký pekný má zadok. Keď som prišla domov, dačo som si uvedomila... Nieje jedno čo spravíš a ako vypadáš, ide o to aká si . Odvtedy bola Barbora oblubená v triede skoro ako ja. Musím sa priznať že aj ja som sa s ňou začala baviť a pravdupovediac nevidím na tom nič zlé.
