Letela hviezdička maličká,
letela z vysokého nebíčka.
Nevedela či má plakať a či sa smiať,
ako sa má ona na svet pozerať.
Svet je veľké miesto a v ňom ľudia,
ľudia sú divní a neustále blúdia.
Za niečím neznámym sa náhlia,
život berú ako samozrejmosť, nespomalia.
Neustále sa niekam ponáhľajú,
pravdu skrytú oni nehľadajú.
Pravdu možno nevedia ani tí čo klamú,
neberú ohľad na to či niekoho sklamú.
Och, odpustite mi že som taká,
lenže mňa ozajstná pravda láka.
Sorry, nie som taká ako iní,
ako tie tváre vraj bez viny.
Pcha...tie prázdne reči čo len tárajú,
a nevnímajú, že bez dôvodu karhajú...
YOU ARE READING
INFINITY
Poetryskúšam to z básničkami :D beriem kritiku..budem rada za každý jeden komentár či vote..poraďte mi čo zmeniť...budem len vďačná
