Wild child

Part 27.

Sedela som vedľa Theovej postele v Nemocničnom krídle. Držala som ho za ruku a snažila sa presvedčiť samu seba, aby som sa nerozplakala. Vyzeral strašne. Celé telo mal samú modrinu. Zlomená ruka ležala na posteli, celá obviazaná v obväzoch a na čele mal drobnú jazvu.

Kto mu to mohol spraviť? Kto mohol byť taký krutý, aby zhodil Thea zo schodov?

,,Dominique." zachrapčal.

,,Áno Theo, tu som. Neboj sa, som pri tebe." povedala som mu s miernym úsmevom a vydýchla som si. Prebral sa.

,,Ako sa cítiš?" spýtala som sa.

,,Teraz, keď si tu, už lepšie." usmial sa aj on.

Pohladila som ho po vlasoch.

,,Kto ti to mohol urobiť?" dumala som nahlas.

,,Nepamätám si. Vracal som sa z knižnice naspäť do klubovne keď sa to stalo. Potom si už pamätám len veľkú bolesť." zamrmlal a zvraštil čelo. Pravdepodobne sa úmorne snažil spomenúť si, kto ho mohol zhodiť.

,,Teraz sa nad tým netráp, dobre? Odpočívaj. Musím ísť. Škola volá." povedala som mu, dala bozk na líce a odbehla von z Nemocničného krídla. Nemohla som tam dlhšie zostať. Moja zrada ma ťažila na srdci ako balvan a dotieravý hlások v mojej hlave ma nútil priznať si tú strašnú pravdu.

Theo sa pre mňa pomaly ale isto stáva iba dobrým kamarátom.

••••

,,Dominique? Mohla by si mi prosím pomôct?" spýtala sa ma Roxanne v knižnici. Prekvapene som vyvalila oči.

,,No, pravdaže. A s čím?"

,,S elixírmi. Mne veľmi nejdú a ty v nich exceluješ..." vysvetľovala Roxy a nervózne si zastrčila prameň neposlušných vlasov za ucho.

,,Jasné. Ukáž. Čo sa učíte?" zaujímalo ma a zobrala som jej z rúk učebnicu. Roxanne si sadla vedľa mňa.

,,Lektvar starnutia. Neviem sa naučiť všetky tie poučky."

Našla som príslušnú stranu a ďobla prstom na riadok s nápisom ingrediencie.

,,Pozri. Toto je základ všetkého. Musíš vedieť, aká látka spôsobuje aký účinok v elixíre. Vďaka tomu si dokážeš potom odvodiť aj účinky samotného elixíru." rozprávala som.

Roxy prikývla na znak, že rozumie a pritiahla si učebnicu k sebe.

,,Takže, stačí sa mi naučiť účinky ingrediencií?" spýtala sa.

,,No, mohla by si sa naučiť aj účinky elixíru. To, čo som ti povedala, bola iba taká pomôcka, ako si to rýchlo odvodiť." vysvetlila som jej. Roxanne sa na mňa usmiala.

,,Ďakujem Dom. Si vážne super. Presne ako tvrdil James."

Úsmev som jej opätovala.

,,Nemáš začo, Roxy. Veľa šťastia pri učení." žmurkla som na ňu.

,,Dík. A prepáč za tie minulé roky." vychrlila na mňa, zbalila si veci a upaľovala preč. Pravdepodobne do Chrabromilskej klubovne.

Sama pre seba som sa usmiala. Kto by bol povedal, že tento rok bude plný zmien?

,,Ahoj Divožienka." podišiel ku mne William. Vystrašene som sebou trhla.