Čo ak sa jedného dňa prebudíš a zistíš, že všetko o čom si si myslela, že boli len rozprávky, sa stávajú krutou skutočnosťou?
1. miesto: 11.07., 24.07. - 01.08., 2016
Stála som pred budovou a dívala sa na veľký nápis, ktorý mi oznamoval, že som na letisku. S kufrom v ruke som tam stála ako soľný stĺp a mala problém s dýchaním. Nikdy som neletela a predstava, že o pár hodín nasadnem do lietadla a odlepím sa zo zeme, mi naháňala husiu kožu.
"Si nervózna?" spýtala sa ma mamina, ktorá si to zrejme všimla.
Nepatrne som prikývla a hrýzla si spodnú peru.
"Neboj, bude dobre," utešovala ma. "Viktor ide s tebou, profesor tiež a ďalšie dievčatá tak isto. Nemusíš sa ničoho báť. Lietanie je najbezpečnejšia doprava a je to zábava," snažila sa ma rozveseliť. Úsmev síce mala na perách a bol úprimný, no ja som mu neverila. Ako môže byť niečo bezpečné, keď nemám zem pod nohami?
"Tanah!" kričal niekto na mňa a ja som sa obzerala, až sa zo samo-otváracích dverí nevynoril profesor s Viktorom.
"A-asi by som mala ísť," zakoktala som sa.
"Neboj sa. Keď pristanete, ihneď mi volaj, dobre?" pobozkala ma mamina na čelo. Otec, ktorý celý čas mlčky stál vedľa mňa, konečne prehovoril.
"Drž sa," videla som v jeho tvári obavy. Že by i on mal strach z lietania a zdedila som to po ňom? Keď som tak nad tým premýšľala, nikdy mi nevraveli, že šli niekam letecky na dovolenku. Nemala som to však v pláne riešiť.
Maminým vreckom sa rozoznela pieseň Selena Gomez - Tell Me Something I Don't Know a mne neostalo nič iné ako rozosmiať sa. Nie, že by som nemala Selenu rada, má vážne nádherný hlas, no predstava, že vaša matka má niečo také na zvonenie je dosť komická.
Mamina na mňa škaredo zazrela, keď zdvihla telefón a ja som sa stále smiala. V momente som pery stiahla do úzkej linky a hrýzla si líce z vnútornej strany aby som sa nemohla smiať.
Počúvajúc jej rozhovor, zrazu zložila mobil z ucha a prikryla ho rukou. "Dennis ťa pozdravuje," oznámila mi s úsmevom.
Pustila som kufor a ako malé mača ju začala otravovať. "Čo?! Daj mi ho! Mamáááá!" prosila som. S pretočením očí mi vložila telefón do ruky a ja som si ho priložila k uchu. Urobila som od niekoľko krokov a začala sa v kruhu prechádzať.
"Ahoj Dennis," držala som sa, aby som nevypískla. Mala som vážne rada. Asi najradšej z rodiny. Bol to pohodový chlap, ktorý aj keď už nebol najmladší, stále sa správal ako teenager.
"Ahoj princezná. Počul som, že letíš do Paríža. Uži si to tam," bol to tak úžasný pocit počuť strýkov hlas.
"Ideme len na medzi školské zápasy," usmiala som sa a kopala špičkou do kamienka.
"Ale v Paríži!" zasmial sa.
"Nie je to síce... kde, že si to?" nebola som si ani istá.
"Ostrov Lord Howe, neďaleko Austrálie," objasnil mi.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Ak by niekoho zaujímalo, ako vyzerá.)
"Fíha, o takom som nikdy nepočula. Ako tam je?" pýtala som sa zvedavo.
"Prídem o 3 dni a počkám ťa, až prídeš, dobre? Potom ti poukazujem fotky a porozprávam všetko čo som videl, zažil... Je toho vážne veľa," zasmial sa, "a na jeden telefonát to nestačí ani omylom. Ale aby si mala aspoň akú takú predstavu. Skoro som prišiel o prst," znovu sa zasmial.
Vyvalila som oči: "Ako?!"
"Nevšimol som si kraba, keď som sa potápal a bol to vážne veľký kus. Skoro mi cvakol do prsta a keby si ho nevšimnem, mám len deväť prstov! Poviem ti, už nikdy nejdem potápať bez rukavíc. A ani ty by si nemala, to ti radím," dával mi ďalšie rady do života. "Nuž, nebudem ťa ďalej zdržovať. Kedy, že ti to lietadlo letí?"
"15:30," riekla som mu. "Ale teraz je ešte len 13:30 ale musíme tu byť skôr, však vieš," vzdychla som si. "Som zvedavá čo takú dlhú dobu budem robiť," zafunela som nahnevane.
"To ti utečie ako voda a ani nebudeš vedieť ako budeš sedieť v lietadle. Daj mi ešte Jane a nech ťa za mňa vystíska. A aby som nezabudol," dodal rýchle ešte. "Keď budeš v Paríži, určite ochutnaj ich syry. Nebudeš ľutovať. Lepšie som nikde nejedol," prikývla som, no potom mi doplo, že ma nemôže vidieť.
"Určite vyskúšam," usmiala som sa. "Už ti dám maminu, zabíja ma pohľadom," zasmiala som sa a rozlúčila sa so strýkom. Ako som kráčala k rodičom rozprávala som sa s ním. Bolo mi ľúto, že príde a ja nebudem doma, no sľúbil mi, že ma počká a vedela som, že slovo dodrží. Predsa len to bol strýko Dennis!
"A prines mi odtiaľ niečo. Nejaký náramok," rozkázala som si.
"Rozkaz princezná!" úplne som si ho predstavila ako zasalutoval. Predala som mamine mobil, ktorá sa s ním začala horlivo rozprávať. Najprv mu nadávala, že sa mohol skôr ozvať, no nakoniec zhodnotila, že je to i tak chlap a môže byť rada, že na nás nezabudol.
Otec mi dával zatiaľ rady ako sa správať v lietadle a ja som ho prerušila. "Na to sú tam letušky. Neboj sa oci, ihneď ako budem môcť, zavolám," objala som ho a venovala mu bozk na líce.
Mamina aj s telefónom ma silno vystískala s tatinom zároveň a s mávaním som ich nechala za sebou. Pomaly som sa približovala k vnútru letiska, kde ma už všetci čakali. Samozrejme, znovu som bola posledná. To by nebola mamina, keby sme kvôli nej nemeškali.
Nohou som vstúpila na rohožku, keď sa zrazu predo mnou otvorili dvere a mňa udrela vôňa do nosa, ktorá sálala z veľkého priestoru a mnoho ľudí.
