Regina a Robin

Smrť Daniela

"Regina ako si sa dnes mala?"
"Veľmi dobre Matko a ty?"
"Sedím pri dlhom stole plného jedla pitia v miestnosti takmer celej zo zlata a oproti mne sedí moja dráha, milovaná dcéra a po mojej pravici no.... ten tvoj otrasný otec . Pri dverách stoja dvaja sluhovia, ktorí ma poslúchajú na slovo. Takže ako sa asi mám dcéra moja?"
"On není otrasasný on je..."
"Nechaj to tak Regina. To ti za to nejstojí." ozval sa muž, ktorý má po ľavej ruke Coru
"Poslúchni ho Dcero, má pravdu, on ti za to nestojí." povedala Cora
"Ale stojí" prekríkla ju Regina "on je môj Tatík a ja si ho nedám." postavila sa "Ahoj Matko, Tati" .... Buch práskli dvere
"Za to môžeš ty! Ty starý protivo. Ihneď sa prac preč zmojích očí."
"Takto sa nemôžeš správať k našej dcére."
"Ako sa opovažuješ takto sa so mnou rozprávať?!?"
"Coro je mi jedno či si čarodejnka alebo nie! Ja sa ťa" postaviť sa "nebojím" a s týmto odišiel. Išiel rovno k....
*klop klop*
"Choďte preč!"
Dvere sa otvorili
"Regino..." začal ale v momente si všimol jej tvár (respektíve jej slzy) "Pod sem Regino" išla a objala ho (a on ju) "Regino to si nesmieš pripúšťať tak k veľmi srdcu. Ona ma bude vždy urážať vždy. Ja sa o seba dokážem postarať." už si otvorila ústa ale nevyšla z nich ani hláska iba ho ešte pevnejšie objala....
--Poobede--
*Uz som tam už som skoro t...*
"Regino kam ideš?" zastavila ju Cora tesne pred východom z hradu
*kruci* "Idem vonku matko"
"Vážne a prečo si v športortovom oblečení namiesto šiat?"
"Vieš matko, toto je... no (nevedela sa vykoktať) no pohodlnejšie a nechcem vyvolávať taký rozruch."
"Fajn." *Niečo plánuje* "Môžeš ísť"
Regina sa usmiala "Ďakujem matko!"
Regina odišla smerom k Danielovi a Cora smerom k "Taťkovy" našla ho zachvíľu "Povedz služobným že dnes nevečeriame." Odišla (skôr sa premiestnila) do svojej komnaty sa prezliecť.

"Regina tak si teda prišla už som sa začínal báť že neprídeš" rovní k nemu bežala a objala ho "Milujem Ťa Danieli" a v tom v tej najnestraženejšej chvíli sa zjavila
"Regina."
"Matko" ihneď sa od neho odtrhla "toto je Daniel ja.. on... neubližuj mu."
"A prečo by som mala Regina" Pozrela sa na Coru prekvapivím výrazom "Pozri Regino ak Ťa robí šťastným..."
"Áno matko robí. Áno"
"Dobre Regino môžem si s ním nachvílu pohovoriť?"
"Áno samozrejme matko samozrejme." No Regina bola príliš zaslepená láskou a prekvapením možno aj úžasom.
"Poď Danieli dám ti jednu radu do života až budeš mať deti budeš ich chcieť chrániť a chcieť aby so nezničili život napríklad aby si neubližili alebo sa nezahadzovali so zlým partnerom ako si napríklad ty."
"Ja nerozumiem"
"Neskáč mi do reči Danieli keď rozprávam je to neslušné ale to by si vedel keby si mal dobrú výchovu alebo rodinu. Takže ma pochop iba sa snažím chrániť svoju dcéru." Vtom mu dala ruku do hrudi a vytiahla jeho srdce
"Matko matko..." kričala Regina, ktorá bola neschopná pohybu celý svete sa jej rúcal
"Raz to pochopíš Regino" a začala postupne stláčať srdce
"Aaaaghh" zmohol sa povedať (skôr vytlačiť z krku) Daniel
"Hotovo" Cora sa premiestnila do hradu a nechala tam Reginu, ktorá sa triasla a plakala nad Danielovým ubohým telom "Daniely prebuď sa prosím Daniel..."