Som v 12. týždni.(v treťom mesiaci)

Na bruchu mám už malý hrbolček. Dnes idem s pravdou von. Musím. Čas som odkladala hlavne preto že už nemôžem potratiť. Našetrila som si fakt dosť veľa. Na účte mám cca 2 milióny dolárov. Všetky veci sú zbalené ( vrátane kreditky) a jeden test pripravený na ukázanie mame. Bola som už na dvoch kontrolách a som so sebou spokojná.

Opatrne som zišla dole.

Kufor som ťahala so sebou. Snažila som sa vyhnúť zdvíhaniu. Tehotné predsa nemajú zdvíhať ťažké veci. Keď som prišla dole mama ospalo sedela za stolom. Pozrela som na ňu tým previnilím pohľadom."Mami musím ti niečo povedať. Vidíme naposledy. Žiadne prehliaky...už proste nič. Nájdem si byt a začnem žiť sama."

Mama vyvalila oči.

"A to už prečo?!" Hodila som na ňu tehotenský test. S hrôzou si ho celý obzrela. "Ty si tehotná?! Okamžite ideš na potrat inak tu nebývaš..."v strede sa zarazila. "Neskoro. Čau". Schmatla som test a smerovala k dverám. "Mám ťa rada mami dala si veľa ale ty si predsa nedáš pokaziť povesť. Niečo proste nakecaj novinárom a otcovi odkáž že ho mám rada a je mi ľúto. Ahoj"otočila som sa na ňu.

Mama sa rozplakala.

Vedela že mám pravdu. Celý život ma viedla tak že práca a povesť je nadôležitejšia. Prakticky so mnou nemala nejaký úžasný vzťah. Spoločné chvíle sme strávili akurát v obchode a v maskérni. Mrzelo ma to. Byt som si našla blízko Miami. Miami je moje rodné mesto v ktorom som bývala presne 16 rokov. Dnes odchádzam.

Vzala som si taxík a zaplatila som vopred.

Celú cestu som si hladkala bruško. Bolo úplne maličké ale bol v ňom druhý život. Rozmýšľala som čo budem robiť bez prehliadok, teplého domu a školy kde som bola maximálne obľúbená. Bude mi chýbať aj Brian. Ten však netuší že som tehotná a už vobec že dieťatko je jeho. Milujem ho. Ale musela som ho opustiť skôr ako by on opustil mňa.

Vlastne ani neviem ako by zareagoval.

Auto zastáva na príjazdovej ceste rodinného domu kde mám prenájom. Taxikár je taký milý že mi odnesie kufor. Ja viem...moje kráse sa nedá odolať. Pardon narcistická chvíľka.
Privíta ma milá pani a hneď ma usadí v kuchyni. Vyzvedá a tak jej vyrozprávam celý príbeh. Je dojatá a plakala. Ja som ako inak plakala ňou. Potom mi ukázala izbu s vlastnou kúpeľnou a poradila mi kde si nájdem brigádu.

Je vlastne sranda že ma tá pani nepozná z telky.

A som tomu rada. Keď sa dovybalujem mi zavolá Emma. Uistím ju že je všetko ok a že mi je dobre. Po dlhom telefonáte som sa obliekla a išla som sa pozrieť na miesto ktoré mi odporučila Grace (tá milá pani). Je to v cukrárni a hľadajú čašníčku.

Majiteľka mi dá vypísať papiere.

Nevadilo jej že som tehotná. Hlavne že viem robiť. To by bolo. Grace ma stihla prihlásiť na miestnu strednú. Teraz za mňa zodpovedá ona.

Dúfam že tu bude dobre.

NABÚCHANÁ(✔)Where stories live. Discover now