Summer Waves

26.Kapitola

Keďže v Barcelone sme sa mali zdržať už len dnes a zajtra ísť ďalej, na ďalšie miesto, už od rána sme mali dosť nabitý program. Ale nesťažovala som si. Celé mesto na mňa pôsobilo nesmierne krásne a hlavne...otvorene? Tie prvotné dojmy, čo som mala z ľudí sa akosi zmenili, lebo každý tu bol naozaj príjemný. A hlavne, ak videli, že sme turisti. To sa chceli blysnúť v tom najlepšom svetle a dokonca hodili za hlavu aj španielčinu a miestami nastúpila dosť lámaná angličtina.

A hoci nás hlavná atrakcia dňa ešte len čakala, už som dnes videla toľko neskutočných miest, že sa mi tomu ani nechcelo veriť. Ani som si nevedela povedať, čo bolo najlepšie. Či trh, na ktorom sme boli ráno a pôsobil ako z iného sveta, alebo krásna gotická katedrála, ktorá pri výklade sprievodkyne pôsobila ako z rozprávky, alebo dokonca kostol z roku 1691. Už len tie jeho prekrásne veže, ktoré sa kúpali v lúčoch slnka boli nezabudnuteľné. Na vrchu najvyššej veže bola dokonca socha Ježiša Krista s rozpaženými rukami, ako na slávnej soche v Riu. Celkový kostol bol trocha od cesty, ale oplatilo sa ísť tam. To bolo určite jedno z miest, na ktoré do konca života nezabudnem. Bola som vlastne veľmi zvedavá, čo potom na fotky povedia mama a Diego. Tie maľby, čo boli vnútri ich určite ohúria, rovnako ako mňa.

No a Theo? Ten samozrejme dodržal svoje slovo a robil mi dokonalého sprievodcu. Toľko o všetkom rozprával, až som mala pochybnosti, odkiaľ to všetko vie. No vysvitlo, že jeho otec bol vlastne veľmi podobný. Rád sa hral na sprievodcu, hocikedy niekam s ním a jeho mamou išiel.

Od veci rozhodne nebola ani dosť veľká botanická záhrada, alebo galéria, no to, na čo som sa tak veľmi tešila ma akosi sklamalo. Keď každý natoľko ospevuje Sagradu Familiu, čakala som niečo iné. Akože áno...cenila som si všetku tú prácu, ktorú museli pri jej stavbe vynaložiť, ale všetky tie žeriavy a lešenia ma tam nesmierne rušili. Diego mi tiež o tom veľa hovoril, aby som sa tešila, ale bola som mierne sklamaná.

„Čo je? Nemáš slov?"

„To hej, ale nie v tom dobrom zmysle. Je to krásna stavba, to naozaj áno, ale čakala som trocha inú atmosféru," odpovedala som Theovi, pričom som bola schovaná v jeho objatí a obaja sme hľadeli na tú obrovskú stavbu. Jej veže sa tiahli až vysoko do nebies, že človek ani poriadne nedovidel na ich vrch.

„Odmysli si tie hlúpe žeriavy."

„Ako keď mi zatieňujú normálny výhľad?" bola som po celom dni vlastne dosť uťahaná. Nohy ma celkovo dosť boleli, ale najhoršie na tom bolo moje úbohé koleno. Ale zjavne by som sa mala zmieriť s faktom, že už nikdy nebude v poriadku, ani keby som chcela. Pri väčšej námahe ho budem stále cítiť.

„Fajn, aj ja som čakal niečo iné, dúfal som, že to konečne dokončili, ale na večer sa fakt teš. Tú fontánu som videl tiež a poviem ti, že je nádherná."

„Nevadí, že sme šli sem, keď ty si tu už bol?" opýtala som sa trocha bojazlivo a zodvihla hlavu z jeho pleca. Aj som sa tešila, že pôjdeme najprv na pár hodín do hotela a až potom zase von. Troška si vyložiť nohy bude určite prospešné.

„To, že som videl Barcelonu už predtým, mi ani troška nevadí myška. Nebol som tu totiž s tebou a nemal som možnosť sa pozerať na tvoj šťastný výraz, napríklad v tom kostole," povedal neskutočne milo a vtisol mi pusu na čelo. Počas dňa som postrehla, že viac ako na okolie sa díval na mňa, či sa bavím. A ja som sa naozaj bavila. Ak som sa prestala usmievať na viac ako desať minút, určite to ani nebola pravda.

„Ten bol neskutočne nádherný."

„No nie krajší ako ty myška." seriózne som si nedokázala predstaviť, žeby toto celé mohlo byť ešte lepšie. No bolo. Theo to robil všetko ešte krajším, jeho slová alebo dokonca to, ako sa ma vzal za ruku a pozrel na prsteň. Presne ako som sľúbila, odvtedy som si ho nedala dole a navyše som ho musela obdivovať každý jeden deň. Stále som pritom počula v hlave jeho slová. To, že sa ho jedného dňa chystá vymeniť za zásnubný prsteň.