Hunter [√]

28

Niekedy je lepšie byť ticho a nechať ľudí myslieť si, že som hlúpa, namiesto toho, ako otvoriť ústa aby som im to potvrdila. Presne ako dnes na obede. Prisadli si ku mne Hunterove spolužiačky s posmešnými úsmevmi. Prečo sa tak tvárili som zistila veľmi rýchlo. Začali rozprávať jedna cez druhú o tom, aká som naivná, keď si myslím, že ma bude milovať a bude so mnou dokonca života. Popravde nič také som si nepredstavovala, možno len to, že mi dá konečne pusu. Ďalej pokračovali tým, aký veľký sukničkár je a že sa vyspal s polovicou báb na tejto škole a vraj nemám žiadnu šancu. Čo je celkom pravda, nemám žiadnu šancu. S milým úsmevom som sa však postavila a ukázala na pohár na mojej tácke. 

-Toto je pohár môjho záujmu.- otočila som ho k trávniku a vyliala čistú vodu na zem. -A práve je prázdny.-

Odišla som aj keď ma to zaujímalo.