Dieťa ulice

Prológ

Nie je ľahké vyrastať v domove. Kto by to predsa chcel ? Domov je mojím bydliskom odkedy si pamätám. Ale dnes nastal ten deň, deň kedy sa musím pohnúť ďalej. Zistila som, že po mojích rodičoch mi zostalo nie malo peňazí. Pýtate sa kto vlastne som a kde sú moji rodičia?
Volám sa Caroline, mám 18 rokov a žijem v Los Angeles. Moji rodičia zomreli keď som mala 3 roky. Havarovali sme v aute a ja jediná som prežila. Keďže sa nenašiel žiadny príbuzný, ktorý by si ma vzal do pestúnskej starostlivosti skončila som v detskom domove. Včera som mala narodeniny a dnes nastal deň opustiť toto miesto. Včera mi prišiel list od notára. Moji rodičia boli známi právnici a zanechali mi barák, autá, firmu a účet plný peňazí, lenže kedže som nebola plnoletá, museli so závetom počkať. Nie som niekto, kto skončí hneď na ulici. Mam domov a budúcnosť vďaka mojím rodičom. Nepamätám si ich a to ma mrzí najviac. Chýbajú mi. Chýba mi niekto, kto by bol pri mne, dával mi lásku a povzbudzoval ma. Pochopenie som našla na ulici, medzi deťmi bez rodičov ako ja. Milujem skate a voľnosť.

Posledný krát som sa pozrela do zrkadla v spoločnej izbe, ktorú som mala s Meredith a Annou. Vyzerám ako normálne dievča. Prehodila som svoje hnedé vlasy a skontrolovala svoj zovňajšok. Všetky svoje veci mam pobalené. Už len rozlúčiť sa s dievčatami a pestúnkami a vykročiť hrdo do tohto sveta.
"Budeš nám chýbať Carol, príď nás pozrieť niekedy. Nám ešte ostáva nejaky ten rok tu. Bez teba to nebude ono. Opatruj sa." Silno ma objímala Meredith. Anna len ronila slzy.
"Ann neplač, toto nie je lúčenie, ktoré znamená, že sa už nikdy v živote neuvidíme. Som tu pre vás baby. Stačí mi zavolať. Nezabudnem na vás. Ďakujem za všetky spoločne chvíle, ľúbim vás dievčatá moje.."
A odišla som. Musela som. Neznesiem pohľad ako za mnou smútia.

S hlavou hore som vykročila von z detského domova. Čakal ma tu už taxík. Taxikár mi vzal môj kufor, naložil ho do kufra aura a otvoril mi dvere.
"Ďakujem. Poprosím vás na Victoria's Avenue 42."
"Hneď to bude slečna."

Vystúpila som z taxíka a stala som pred obrovským barákom. Dom je veľký ako tri normálne rodinné domy dokopy. Podala som taxikárovi peniaze aj s nie malým prepitnym a vošla som cez bránu do tohto kráľovstva.

Ahojte, áno viem, je to krátka časť. Ide mi o to, aby som vedela, či to sem mám pridávať, alebo to nemá cenu.
Veľmi ma poteší ak necháte nejaký komentár alebo votes.
Ďakujem :-)
S pozdravom blondava_mrcha