Lady Naenyra ✔

PRVÁ TOHO MENA

Saegon II. patril k najväčším lordom z dynastie Maellaryonovcov. Vraj bol veľmi podobný svojmu otcovi Baesileosovi, ktorý ríšu pravdepodobne zachránil pod kolapsom a útoku zo strany Gramona Dorantha. Obaja po sebe nechali množstvo odkazov a tie Saegonove sú viditeľnejšie, než by sa mohlo zdať. Nie je tu reč len o krásnom Aesgone, meste, ktoré sa stalo útočiskom eigofethských druidov, ale aj o katedrále, ktorú zbudoval v Baellaryse.

Hľa, zdvihnite pohľady a uzrite vysokú rebrovú klenbu, vstúpte do svetla, ktoré preniká skrz okná s lomenými oblúkmi zaplnené farebným sklom a pokľaknite na rovnú kamennú podlahu. Všetko, čo tu urobíte, je na slávu nielen moju, ale aj môjho rodu. Nech je táto katedrála večným svedkom moci a vznešenosti Maellaryonovcov! Možno toto chcel povedať, keď postavil túto impozantnú stavbu, pred ktorou som práve stála a dychtivo ju sledovala.

Bola som na námestí pred katedrálou a pozerala sa na obrovské okno na čele celého tohto prenádherného chrámu. Chrámovú loď podopierali dve veže, ktoré akoby boli prstami bohov, čo ukazujú na nebo. A bol tu len jeden portál s jedinými dverami, ktorými vstupovali lordi i prostý ľud. Pred zrakmi bohov sme si boli všetci rovní a tento vchod to mal reprezentovať.

Zhlboka som sa nadýchla, aby som si dodala odvahu a vykročila som vpred. Ľudia boli zvedaví a najradšej by sa už nahrnuli dovnútra, ale stráže im v tom bránili a vytvárali mi tak úzky chodníček ohraničený ľudskými telami, po ktorom som musela prejsť. Trochu som si nadvihla šaty, aby som si ich náhodou nepristúpila. Konkrétne tieto som mala použiť len jediný krát v živote a ten práve nastal. Boli červené ako pozadie na znaku nášho rodu a na sukni sa výrazne črtal letiaci drak s rozprestretými krídlami.

O malú chvíľku budem korunovaná za lady. Vždy som po tom túžila a nepochybovala, že tento deň naozaj nastane, ale keď už bol tu, cítila som nervozitu. Bála som sa, aby sa niečo nepokazilo alebo aby som sa neprebudila a nezistila, že to všetko bol len veľmi krásny sen, z ktorého ma však čosi vytrhlo do bezútešnej reality strachu. Už nikdy som sa nechcela báť tak ako kedysi. Môj úhlavný nepriateľ, Parren, bol mŕtvy, ale nepochybne sa ukážu iný, ktorí budú chcieť zvrhnúť moju vládu a dosadiť na trón seba.

To som však nemala v pláne dovoliť.

Katedrála Saegona II., áno, napriek tomu, čo dokázal, bol dostatočný narcista na to, aby tento chrám pomenoval po sebe, našťastie, nebol by prvý, čo by to urobil a rozhodne ani posledný, mala rovnaký tvar ako väčšina ostatných chrámov - kríž, popri čom hlavné rameno je dole predĺžené.

Len čo som prešla vchodom, ocitla som sa v hlavnej lodi. Bola obrovská, dlhá, široká a mohutné, ale zato elegantné, arkádové stĺpy oddeľovali hlavnú loď od bočných. Dopredu som takmer nevidela, pretože tu bolo snáď aj tisíc ľudí a mnohí boli aj na galériách hore. Len čo si ma všimli, vrava pomaly utíchala, z bočných lodí, kde stáli kňazi a mnísi, muži i ženy, sa ozval mocný spev mnohých hlasov.

Vyrazila som dopredu. Tí, okolo ktorých som prešla, sa mi hlboko klaňali, ale ja som si ich nevšímala a hrdo vystretá som postupovala smerom k presbytériu. Snažila som sa pôsobiť čo najkráľovskejšie. Úplne vpredu boli iba najváženejší hostia. Dnes tam stáli predstavitelia Lyanrixu, rady, ktorá vládne Druidštejnu a, samozrejme, dvanásť barónov, vďaka ktorým som vyhrala túto vojnu. Transept bol taktiež plný a jediné miesta, kde nikto nebol, bolo kríženie a presbytérium.

Pod tromi schodíkmi, vďaka ktorým bolo presbytérium od zvyšku chrámu vyvýšené, stál vysoký muž. Bol to druid - cítila som to -, mohol mať vyše dvesto rokov, vlasy mal sivé a na sebe mal žiarivé oblečenie zeleno-červenej farby. Tak chodil oblečený každý arcinogar z Aesgonu, kde sa za Saegona II. presunulo náboženské srdce celého Taerganu. Arcinogar je najvyššie postavený kňaz v ríši, čo sa týka viery. V podstate zastupuje veľkňaza a má právo korunovať panovníkov. Preto teraz tam aj stál a po svojej pravici mal iného kňaza - zrejme svojho zástupcu -, ktorý mal na rukách vankúšik a na ňom bol prsteň a starobylá koruna maellaryonských lordov. Bola prostá a predsa nádherná. Celá bola vyrobená zo zlata, uprostred mala po obvode maličké zlaté cvoky, do výšky sa týčili malé meče, ktoré mali prezentovať cestu, vďaka ktorej sa jej rod dostal k moci, ale najviac udieral do očí skrútený drak, ktorý ju dole rozširoval. Znak Maellaryonovcov bol tiež drak a mali ho aj v mene, ktoré doslovne v druidčine znamenalo "dračí." Tak si ju nechal urobiť Saegon Zjednotiteľ a od tej doby sa vôbec nezmenila.