Animals (Martin Garrix Fanfiction) |Slovak Translate

7. kapitola

V tichosti som sa nad neho postavila. V ruke som držala pohár vody. Naklonila som ho a vyliala mu na hlavu pár kvapiek vody. Vydal zo seba strašne vtipný zvuk a zaboril si hlavu do vankúša. To bolo všetko. Zachichotala som sa a prikryla si ústa voľnou ukou. Znova som nad neho naklonila pohár. No teraz som na neho vyliala oveľa viac vody.

Tentokrát nahlas zamrnčal a pretočil sa. Nahla som sa nad neho a chcela naňho vyliať zvyšok vody, keď jeho ruka vyletela a schmatla ma za zápästie.
Posadil sa s úškľabkom na tvári.
"Snažíš sa ma nasrať, Chloe?"
Usmiala som sa a hrdo som prikývla. Vytrhol mi pohár z ruky a...

Vylial ho na moje triko. Striasla som sa od chladu a rýchlo si zakryla svoje, uhm, prednosti.
Mala som na sebe tenké biele triko s V-výstrihom, ktoré kompletne presvitalo. Zahanbene som si skrížila ruky a venovala mu rozpačitý pohľad.
Bez kúska hanby jedoducho zízal na môj hrudník a obzeral si svoje dielo. Zamračila som a a otočila sa mu chrbtom.
"To je v poriadku, Chloe, podľa tvojho výrazu som aj tak vyhral. Uhm, a je mi jedno či sa budem pozerať na tvoj zadok alebo na tvoje kozy, ale fajn, vybrala si si."
Zasmiala som sa.
"Sústreď sa radšej na niečo iné, Martin, pretože za 25 minút odchádzame na interview." povedala som a otočila sa k nemu, aby som videla jeho reakciu.
Ihneď sa posadil a oči sa mu rozšírili do nadľudských rozmerov.
S úsmevom som prikývla.
"Radšej si pohni, Martin, teraz už máš len 24 minút!"
Zavrčal, vyskočil z postele a namieril si to ku mne. Teraz som sa už trochu bála, ale aj tak som ostala hrdo stáť. Bez náznaku emócie.

Prišiel ku mne, schmatol ma za ramená a oprel o stenu. Bolo veľmi veľmi ťažké sústrediť sa na jeho tvár, keď mal boxerky stiahnuté až príliš nízko. Okrem toho nemal na sebe nič.
Naklonil hlavu k môjmu uchu a zašepkal.
"Nesnaž sa ma láskavo vytočiť, Chloe. Tentokrát je to vtipné, hah, ale nech sa to už neopakuje."
Takmer som nevnímala jeho slová. Bola som príliš sústredená na to, ako nízko boli jeho boxerky.

Plus neuveriteľne nádherne voňal. Neviem ako to opísať. Akoby mal na sebe sladkastý pánsky parfém. Nedáva to vôbec zmysel, ja viem. Jednoducho tá vôňa bola úžasná.
A potom tu bola jeho blízkosť. Keď sa šiel ku mne nakloniť, tak som si myslela, že ma ide pobozkať. Bol tak blízko, že ma to privádzalo k šialenstvu.

Na moment sa mi zapozeral rovno do očí. Wow. Jeho oči boli nádherné. Prisahám, že ten chalan nemá žiadnu chybu.
Potom znova prehovoril.
"Pekné kozy, Chloe." otočil sa a odkráčal k svojmu šatníku. Už má len 20 minút.
Rozhodla som sa, že pôjdem so kuchyne a spravím si nejaké raňajky. Čaj.
Ten je pre mňa základom pre dobrý štart do nového dňa.

Martinov pohľad:

Nemohol som uveriť tomu, čo urobila. Vytočila ma. 25 minút na prípravu. Vážne?

Pritlačil som ju k stene, aby som ju vydesil, ale nevyzerala, že by to ňou akokoľvek pohlo. Cítil som, ako sa zachvela pod mojim telom, keď som jej pošepkal do ucha, aby už nikdy neurobila to, čo pred pár minútami. Akoby jej vôbec nevadila moja blízkosť. Mimochodom, taktiež mi to neprekážalo.
Počkať, čo? Nie. To čo urobila ráno, bolo kruté. Samozrejme, že mi prekážala jej blízkosť.

Bežal som sa obliecť tak rýchlo, ako to bolo možné. Navliekol som si na seba džínsy a čierne triko. Tmavé farby sú jednoducho moje.
Vyčesal som si vlasy dohora a potom nabok. Ako obyčajne, pretože to tak vyzerá asi najlepšie. Zafixoval som si ich sprejom a umyl si zuby.

Aspoň, že som sa stihol osprchovať večer, pretože teraz mi už na to neostával čas. Vďaka, Chloe. Dobehol som do kuchyne, kde Chloe niečo pila. Pousmiala sa.
"Pripravený, Martin?"
"Hahahaha," ironicky som sa zasmial,
"Áno."
Vzala ústrižok papiera z pultu a vyšli sme z dverí.

Mala pekné auto, ale nechystal som sa jej to povedať.
Trvalo asi 25 minút, než sme dorazili na miesto. Cestou sme sotva s Chloe prehodili pár slov. Vždy keď sa na mňa pozrela, tak som jej venoval naštvaný pohľad, na čo reagovala úsmevom.
Fajn, posral som to. Ja nikdy nikoho nebudím, takže pri mne by nemal nikto šancu dostať sa niekde načas. A ona to aspoň urobila.

Prvé čo spravila, keď som sa na ňu usmial, bolo, že zapla rádio na 102.7, čo bola stanica s názvom Ryan Seacrest's station. Veľa zo songov, ktoré hrali, boli skvelé. A myslím, že Chloe by súhlasila, lebo si celú cestu podupkávala nohou. Po songu "Timber" pustili môj song "Animals". Šokovane som zízal na rádio. Priam som sem dorazil a už hrajú moje songy v rádiu. Chloe sa na mňa pozrela.
"Páči sa ti tá pieseň?"
Zasmial som sa.
"Napísal som tú pieseň. Oni hrajú môj song v rádiu!"
Zízala na mňa.
"To si napísal ty? To je úžasné, Martin!"znela tak úprimne, že bolo ťažké sa na ňu ďalej hnevať.

Interview bol jeden z tých menších podujatí. Potom ho zavesia na svoju webstránku a YouTube.
Nie je to až taký veľký problém, pretože sa to nekoná pred nátreskom ľudí, ale je to môj prvý interview v Los Angeles, čo znamená veľa pre mňa a moju reputáciu v Amerike.

Moja pieseň dohrala a počuli sme Ryanov hlas.
"A toto bol nový song Martina Garrixa, "Animals". Nedávno sme počuli, že Martin dorazil na celé leto do LA, takže dávajte pozor, dámy."
Stále som zízal na rádio. Netrvalo dlho a dorazili sme k budove.