I never forget!

1.Kapitola

Vopred sa ospravedlňujem za gram. chyby. Inák ak tu uvidíte meno Paris tak to je Lucy len aby sme sa chápali :D  Prepisovala som mená a mohlo by sa mi stať že som to neopravila :)  

Moju 1. časť venujem mojej najväčšej, najlepšej a najúžasnejšej kamarátke :3 Bez nej by som to nepísala ♥ ďakujem že si ♥ 

Príjemen čítanie prajem :) ♥ 

„Preboha hádam si si nemyslela že tá noc pre mňa niečo znamenala?“ začal sa nahlas smiať.A ja som už pocítila ako sa mi zahmlievajú oči.

„Bola to len strata môjho času sa s tebou vyspať“ stále pokračoval a ja som tam len potichu stála a počúvala ho.Cez slzy som ho už  poriadne nevidela.

„Si len čudáčka a štetka na jednu noc “ povedal mi blízko pri tvári  a ja som  okamžite odišla.

„Hej!Počúvaš ma?“  z myšlienok ma vytiahla Lucy , ktorá  mi lúskla prstami pred tvárou.

„Samozrejme, že ťa počúvam“ povedala som a otočila som hlavu ku káve.

„Aha a čo som potom povedala?“ skrížila na hrudi ruky a čakala čo jej odpoviem.Samozrejme , že som nemala ani šajn o čom to hovorí pretože som musela byť stále myšlienkami  pri ňom.

„No.....hovorila si ako ti strašne chutí  tvoja káva“ usmiala som sa a obidve sme sa začali rehotať z toho ako kravinu som zo seba vypustila.

„Myslíš naňho však?“ opýtala sa ma a nevedela som prísť na to ako na to prišla ona.Kurva len nech nie je čitateľka myšlienok. V duchu som sa nad tou poznámkou  zasmiala.

„Na koho?“ tvárila som sa že nemám šajnu o čom to trepe ,ale obidve sme presne vedeli o kom je reč.

„Ale netvár sa ako by som spadla z mesiačika obe vieme o kom je reč“ mala pravdu. Vždy ju má a mňa to serie. „Pozri nezabúdaj že ja som tvoja najlepšia kamarátka a mne môžeš povedať všetko“ usmiala sa a mňa zahrialo pri srdci.Lucy som spoznala keď som sa sem presťahovala.Bývala hneď vedľa a okamžite sme si sadli , ale keď som zistila že ju jej otec bije presťahovala sa ku mne a on odišiel. Lucy dom dlho nechcela predať , ale teraz vraj ma naňho dobrého kupca tak ho predá.

„Posledný mesiac nemyslím na nič iné chápeš? Chcem mu tú bolesť všetku vrátiť.“ Chápavo prikývla a ja som si vzdychla, že o tom prestala hovoriť.

Pred mesiacom mi Victoria- najväčšia obľúbenkyňa v triede, každému poslala pozvánky na stretnutie po 2 rokoch. Ja som síce zo strednej odišla keď som mala 17 takže pre mňa to bolo stretnutie po 4 rokoch. Strašne sa bojím že ho tam stretnem.

„Poď pôjdeme domov“ zdvihla sa od stola a ja tiež. Zaplatili sme a išli sme cez park domov.

„Myslíš že tam bude?“ opýtala som sa Lucy a ta si vzdychla ,ale stále mi to vrtalo v hlave.

„Neviem Sarah, podľa mňa tam nebude veď vieš aký mal vždy názor na takéto stretnutia“ mala pravdu nikdy ich nemal rád. Veď bol predsa ten „najväčší  frajer“ a „drsňák“ na škole. 

„A aj keď tam bude môže ti to byť jedno čo samozrejme viem že nebude pretože ho zo srdca neznášaš , ale  vyser sa na to a daj mu všetko vyžrať“ usmiala sa a vedela som že má pravdu môže mi to byť jedno.Vlastne do riti nemôže čo to trepem? Neznášam ho a neviem ani ako budem môcť byť pri jeho blízkosti a dýchať rovnaký vzduch ako on.Zajtra ho asi uvidím po 4 rokoch. Už zajtra.Bože pomôž mi.Bola som už doma a hneď som si išla ľahnúť do izby.Neviem ani ako , ale zaspala som.