5. časť

63 4 0
                                    

„Nemusíš sa ospravedlňovať. Ja....“ Nemohla som dokončiť vetu. Lačne sa mi prisal na pery a ja som sa nevedela nabažiť jeho bozkov. Táto rozlúčka sa mi páči. Kedykoľvek keď ma Harry bozkáva, je to ako droga. Núti ma chcieť viac a viac.

Z vášnivého bozkávania, sme sa opäť vrátili do reality. Oprel si čelo o to moje. hľadel mi do očí a usmieval sa. Tiež som sa usmievala. Tak trochu aj viem prečo. Stretla som úžasného chlapca. Dúfam, že to len nezneužíva, že som taká prístupná.

„Kde máš mobil?“

„Tu je, prečo?“ Asi ho zaskočila moja otázka.

„Požičaj mi ho na chvíľku.“ Žmurkla som na neho. On sa len zasmial a podal mi jeho mobil.

„To mi až tak veríš? Kľudne by som ti ho mohla zobrať a nevrátiť už späť.“ Vyškrala som sa ako debil.

„Ja viem, že by si mi toto neurobila.“ Zašepkal mi do ucha. Jeho dych na mojom krku mi spôsobil, e celým telom mi prebehli zimomriavky. Bože, čo to zo mnou robí ten chalan.

Konečne som naťukala do mobilu svoje číslo a prezvonila si. On len sledoval čo robím. Ani necekol.

„Dala si mi na seba číslo?“ opýtal sa, keď počul zvoniť ten môj.

„Zaslúžil si si ho.“ Odpovedala som mu, no úsmevu som sa nevyhla.

„Vážne a čímže?“ Pobavene sa ma pýtal. „Takže teraz už viem, že ke´d budem niečo od teba chcieť, musím si to zaslúžiť.“ Prikývla som mu. „Zaslúžiť bozkom.“ Dodal a ja som stále prikyvovala.  

Počkať, čo? Nie. Do pekla. Prečo som prikývla skôr než on dopovedal? Som trúba.

„Počkať, nie. Týmto nie.“ Snažila som sa mu to vysvetliť, no akosi ma nebral vážne. Smial sa na mne. Ďakujem pekne. „Nemusíš ma bozkávať. To stým nesúvisí.“

„A čím teda?“ Pekne sa mi to zamotáva.

„Ja... No, proste. To sa nedá vysvetliť.“ Ja som sa snažila, no nejako neviem nájsť tie správne slová. „Vieš človeka doviezť do pekných úzkych.“ Dodala som a usmiala sa.

Zase sa zasmial. „A ty tiež.“ Žmurkol na mňa. „Si ešte viac sexi, keď nevieš vysvetliť ako si to myslela.“ Keď dopovedal, začala som sa červenať.

Neviem prečo, ale Harryho komplimenty mi nevadia. Naopak, veľmi mi lichotia, až to skončí takto. Červenám sa ako debil a neviem čo odpovedať.

Uvedomím si aká som červená a skloním hlavu.

„Ale kráska, nehanbi sa. Je prekrásne ak sa žena červená.“ Povedal a zodvihol mi hlavu. Stretla som sa mu z oči v oči. „Potrebujem vidieť tvoje nádherné oči, ktorým neodolám, ak sa do nich zahľadím. Tvoj úsmev, ktorý keď vidím, donúti ma mať lepšiu náladu. A tvoje pery, ktoré keď bozkávam, vyvolávajú vo mne niečo, čo ešte žiadne iné.“ Keď toto dopovedal, červeň určite bola vidieť ešte viac.

Toto mi ešte nikto nepovedal. Bola som mimo. Nevnímala som nič iné ako jeho.

„Túúúúúúúúút“ Ty debil, jak som sa zľakla. „Hej vy dvaja. Už by ste sa mohli dolúčiť.“ Kričal na nás Mike.

Pozrela som napäť na Harryho.

„Tak kráska. Budem ťa musieť pustiť.“ Povedal skleslo. „Ale uvidíme sa.“ Žmurkol. „Určite.“ Dodal a daroval mi ešte jeden dlhý bozk.

„Bež.“ Povedal s úsmevom a kývol na auto.

„Tak... Ahoj.“ Povedala som a nasadala do auta. Zakývali sme všetkým a odišli domov. Celú cestu som bola taká zasnívaná, že som si ani nevšimla, kedy sme prišli pred môj dom.

Vystúpila som a pozdravila ich. Poďakovala a išla som domov.

Vyzula som sa a topánky hodila niekde do skrine. Išla som sa prezliecť. Potom som sa hodila na posteľ. Čumela som do stropu a usmievala sa.

Zvonil mi mobil. Vyhrabala som ho z kabelky a pozrela kto volá. Mamka.

„áno mami?“ „Nie mami, mám sa fajn. Kedy prídete?“ „Dobre teším sa na vás, budem vás zajtra čakať.“ Dokončila som rozhovor s mamou a pozrela na hodinky.

Desať hodín večer. Idem spať. Mobil som položila na nočný stolík a našla si dobré miesto na spanie. Pípol mi mobil.

Od: Harry :)

Prajem sladké sny, kráska. Dobrú noc. ;) :*

Pousmiala som sa. Popravde nečakala som, že sa mi ozve, ale bola som na omyle.

Od: Lia

Ďakujem pekne, aj tebe sladké sny. :*

Stlačila som odoslať a odložila mobil späť na stôl. Prišla mi ďalšia sms.

Od: Harry :)

Zajtra si prídem po teba. Tak okolo 14-tej buď prichystaná. A nie nemôžeš vedieť kam ťa zoberiem, je to prekvapenie. ;) Pá a teším sa na zajtra. :*

Výborne, tak na zajtra už plány mám. Len počkať. Zajtra prídu moji rodičia. A sakra, nemôžu ho vidieť. Ešte nie.  Ja už niečo vymyslím.

Posledný krát som položila mobil na ten stôl a keď bude niekto zase písať, mám na saláme. Odpíšem až zajtra. Hah.

Prepáčte, že ďalšia až teraz, ale v škole som toho mala trošku veľa a múza dajak nekopala :/

Plus dnes mi nešiel net až do teraz :) 

I hope you like it ;)

Prosím kometáre či votes :) 

S pozdravom 

xxLia :*

Forever Or .....Where stories live. Discover now