Mavy [Pozastavené]

Priznanie

Pohlad Martina
Sedím v Kájovej izbe a čakám kím donesie čaj. "Môžeš zatial pripraviť kameru. " kričí Kája z kuchine a je počuť ako začína vrieť voda."Dobre,a ideme natáčať najprv k tebe alebo kumne?" Spítal som sa aby potom nebol urazený že som vybral sám. "Najprv asykťebe lebo ja ešte nemám vybratú. " zakričal mi zatial čo som chistal statýv a vyberal moju kamerus tašky a dal ju naň. Nachistal som všetko na vydeo a sadol si na postel. Kája zrovna  priniesol tie čaje, položil ich vedla postele a sadol si kumne. " Môžme ísť nato?" spítal sa ma s jemním úškrnom. "Mhm" a kívol som na náznak súhlasu."Čau Všichníí... "a začali sme čítať fanfikciu o nás dvoch. Na konci videa sme skončily celí červený a vtom sme si uvedomily že musíme natáčať ešte ku Kovymu na kanála. Tak sme ešte natočily vydeo ku Kovymu a skončily sme rovnako ako pri mojom - celí červený ako paradajky :).

Pohlad Kovyho
Dotočily sme vydeá a ja som bol odhodlaný povedať Martinovy čo kmemu cítim." Martin " povedal som a on sa tímy jeho nádhernímy zelenohnedýmy očamy otočil na mňa. "Vieš už dlhšiu dobu ti chcem niečo povedať, ale až doteraz som sa bál." povedal som mu a on zvážnel , asi pochopil že to myslím vážne uprene sa namňe díval.

Pohlad Martina
Bál som sa čo mi ide povedať ale chcel som vedieť očo ide. "Neboj sa mne môžeš veriť"povedal som mu, usmial sa a chitil jeho ruky do tích svojich aby videl že mi naozaj môze verť. "Vieš už asi pred dvoma mesiacmy som začal poch ibovať o svojej orientacii" vtom som začal cítiť taký zvláštny pocit a zároveň aj strach z toho čo povie dalej"a zistil som že som zamylovaný , zamylobaný do teba." Nevedel som čo mám povedať a vtom som uvidel ako mu po lísach srekajú slzy. Obial som ho aby videl že mi naňom záleží."Neboj ja ta nikdy neopustím , budem tu preteba navždy."povedal som mu aby sa trochu upokojil."Mám ta rád,prosím aspon to somnov vyskúšaj. " povedal mi utrel si slzi z líc, bol taký zlatí "Tak fajn" súhlasil som lebo som ajtak už dlho nemal dieuča a tiež som začal lochibovať o svojej orientacii. No a toto bola skvelá šanca vyskúšať na čom som. Videl som ako sa na jeho tvári vikúzlil úsmev ktorí som mu obetoval a obiali sme sa.

Pohlad Kovyho
Po pár hodinách keď tu bol Martin sa spustila obrovská búrka a keď zahrmelo tak som sa hrozne zlakol a  silno stlačil Martina okolo pása Nemám rád búrky !Bol už večer a nechcel som Martina posielať domov "Nechcel by si tu ostať spať?" "Nóóó ak my  to dovolíš .."a naširoko sa usmial. Bol som aj celkom rád.

Tak fajn pokračovanie niekedy inokedy. Dneska tróšku dlhší diel a asi aj zajtra bude takýto dlhší ale posajtra asi nebudem mať internet aleno iba takí kradší. To je taká novinka ainak asi nič, do komentárov mi móžete písať ako sa máte, čo ste dneska robily a čo sa vám na tomto dieli páčilo-nepáčolo,alebo aj celkovo na príbehu
páči a čo nie.

Ľúbim vás 💓