Zmysel života

Pravá láska? Načo sú potom rozvodoví právnici?!

Každý z nás to pozná. Jeden deň sú páry bláznivo zaľúbené, no na druhý sa nemôžu ani cítiť. A prečo? Mnohokrát kvôli úplnej hlúposti ako je napríklad farba košele či šiat na - pre nich dôležitú - spoločenskú udalosť. Dôvod? Žiadny. Vlastne jeden univerzálny by sa aj našiel.

STRES. Je všade a vždy.

Nezaspal som? Stihnem autobus? Stíham školu/prácu? Nemali sme úlohu? Nepíšeme dnes z niečoho? Nezabudol som na niečo? To už mám na to len päť minút?! Čo som mal kúpiť? Kedy si mi hovoril/a nech idem vyvenčiť psa? To je už dnes?!

A mnoho ďalších vecí, ktoré nás držia v neustálom strese. Nečudo, že sa toľko hádame. Ja v strese kričím aj na chudáka suseda, ktorý ma len milo pozdravil. A čo potom majú robiť tí, ktorí riešia vážne veci?

Rozchod po pár dňoch? Tak ste sa asi k sebe nehodili, keď to stroskotalo pri prvom probléme. Trochu si poplačete, pokričíte do vankúša, zjete všetky zásoby sladkého a po pár dňoch sa na tom zasmejete.

Rozchod po roku? Ľutujem, na ponorku ani debilitu liek nevynašli. Buď patríte k šťastným, ktorí sa rozhodnú zostať iba priateľmi alebo naopak ku tým, ktorí sa navzájom vraždia pohľadom. Na tom nezmeníte nič.

Ale čo taký rozvod? Tu už to nie je iba 'nemám ťa rád, adios'. Mnoho párov, ktoré sa rozvádzajú, majú deti. Aj moji spolužiaci majú rozvedených rodičov a hoci ich rodičov nepoznám, presne viem ako spolu vychádzajú.

Spolužiačkiny rodičia spolu vychádzajú ako najlepší priatelia a jeden druhého pozvali aj na svoje svadby s novými partnermi. O tom, že jej rodičia sú rozvedení, som sa dozvedela náhodou po viac ako piatich rokoch kamarátstva...

O spolužiakovi som to ale vedela povedať hneď. Jeho otec sa na nich vykašlal, narobil dlhy a zmizol. Jeho mama trávi v robote celé dni aby to zvládla splácať a o neho sa stará jeho krstný. Polovicu roka nie je v škole, baby mení častejšie ako ponožky, fajčí, pije, netají sa tetovaniami a vulgárnym slovníkom... Otca dokonca už ani nepovažuje za svoju rodinu. A aj keď to možno nechce priznať, stačí sa mu raz pozrieť do očí a viete, že ho to všetko mrzí. Sám mi priznal, že nad vodou ho veľakrát drží iba sestra.

Ale kde je pri rozvode/rozchode to slávne milujem ťa, nikdy ti neublížim, nikdy ťa neopustím? V r**i!

Ale láska nie je len tá v páre. Sklame ma chlapec/dievča? Keď mi dokázal/a ublížiť, nestojí mi za slzy a smutnú náladu. Hlavu hore! Stále tu je možnosť nájsť pravú lásku.

Náleziská pravej lásky:

Rodina - i keď nie je v každej.

Domov - je na vás ako sa rozhodnete.

Rodičia - ak tam nie je, asi niečo škrípe.

Súrodenci - možno lezú na nervy, no priznajme si, čo by sme bez nich robili?

Priatelia - položia za vás aj ruku do ohňa a keď im o tretej ráno zavoláte, že ste sa stratili, pošlú vás do r**i ale pomôžu vám. (Ja osobne by som sa na vás v tomto bode vykašľala)

Hobby - nie ste vtedy v inom svete?

Rodná krajina - nech je to akýkoľvek zapadákov, je to domov, je to miesto, kde ste prvýkrát vytočili rodičov.

Aj keď sa všetko sype, aspoň na jednu z týchto vecí sa môžete spoľahnúť vždy.

No dobre si rozmyslite, čo vypustíte z úst. Mozog po čase zabudne, no srdce nezabudne nikdy...