Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

5. Draco zasahuje

Nasledujúce dva týždne trávil Harry s Dracom na striedačku v spoločnosti chrabromilčanov a slizolínčanov. Blondiak sa v spoločnosti chrabromilskych spolužiakov cítil pomerne nepohodlne, a preto sa snažili ich spoločnosť obmedziť iba na Rona a Hermionu. Naopak Harry sa v blízkosti slizolínčanov cítil takmer ako doma. Bol až prekvapený, ako ľahko dokázali všetci zabudnúť na starú nevraživosť. Svoju rýchlu aklimatizáciu pripisoval tomu, že ako prvák mal byť sám zaradený do tejto fakulty, ako aj snahe o to, aby spravil dojem na Snapea. Avšak pobyt v prítomnosti toľkých hadov mal aj svoje nepriaznivé stránky. Na rozdiel od väčšiny chrabromilčanov boli všímavejší a podozrievavejší. Stačilo málo času, aby sa im na Harryho a Dracovom vzťahu zdalo niečo podozrivé. Nakoniec bol Harry nútený povedať niektorým pravdu. Keď o tom s Dracom diskutovali, dohodli sa, že sa to dozvie Pansy a Blaise. Títo dvaja patrili k Dracovým najbližším priateľom, a preto im aj najviac dôveroval. Navyše ho poznali najlepšie, a práve preto im ich malé divadielko veľmi neverili. Z toho dôvodu si s nimi dohodli stretnutie v Núdzovej miestnosti.

„Ja nie som presvedčený, že by sme im to mali povedať... Nepochopia to." Začal nervózne Harry už po niekoľký krát. Sedeli v kresle a čakali na dvojicu slizolínčanov, kým sa ku ním pripoja.

„Harry, to sme už predsa prebrali. Ja im verím a keď im to vysvetlíš, nebudú ťa za nič odsudzovať." Snažil sa ho upokojiť blondiak.

„Uvidíš že ma vysmejú..." Pokračoval Harry, ale bol prerušený, lebo do miestnosti vošli tí, na ktorých čakali.

„Tak už sme tu... Za čo sa ti máme vysmievať?" zaujímala sa Pansy, keď si sadala do kresla.

„Ale za nič," snažil sa to zahovoriť Harry. „Chcel by som vás požiadať, aby ste si všetko, čo vám povieme nechali pre seba." Jeho hlas znel pri tej prosbe veľmi naliehavo. Keď mu všetci dali sľub, začal s vysvetľovaním.

„Poviem to trochu zrýchlene, lebo je to pomerne osobné a nechcem zachádzať do detailov. Keď som pred nástupom do školy pomáhal očistiť Snapea od jeho obvinení, strávil som s ním kopu času. Lepšie sme sa spoznali a urovnali staré spory. Po súde sa profesor trocha opil a... No povedzme, že sa ma pokúsil pobozkať. V tom momente som bol zdesený, a tak som ho omráčil a ušiel. No vyvolalo to u mňa otázky, vďaka ktorým som dospel k názoru, že by mi ten bozk až tak nevadil. Udialo sa ešte niekoľko vecí, ktoré nebudem bližšie špecifikovať, no vďaka nim som zistil, že ma Snape má rád, ale v akomkoľvek prejave náklonnosti mu bráni fakt, že je môj učiteľ. Ja s týmto jeho názorom nesúhlasím, a tak som sa rozhodol, že sa ho pokúsim... Tak povediac zviesť." Zasvätil ich rýchlo Harry.

„Čože? Chlape ty nie si normálny! Vždy som vravel, že chrabromilčan sa rovná blázon." Vyhlásil nakoniec Blaise. Na Harryho zamračenie pokračoval. „No ako fakt Harry, trúfam si povedať, že si pomerne pekný chalan. Zo svojim postavením by si mohol mať takmer každého na koho by si si zmyslel, tak prečo si si vybral práve Snapea? Ja si nášho vedúceho vážim, ale úprimne, veď si videl ako ten chlap vyzerá!"

„Výzor nie je všetko. Ja si myslím, že pre mňa je ideálny. Tak za prvé, asi ako jeden z mála vo mne vidí Harryho a nie akéhosi Vyvoleného. Za druhé, vďaka svojej odvahe by sa dokázal vyrovnať s neustálym rozruchom, ktorý okolo mňa panuje. Za tretie, je múdry, mocný a tajomný. Veľmi nebezpečná kombinácia! A navyše, videl si ho už niekedy bez toho jeho učiteľského hábitu? Ja hej a môžem ti povedať, že má aj hrozne sexy postavu!" Na konci svojho prehlásenia sa Harry začervenal, no svojim výrazom dal jasne najavo, že to, čo vraví myslí vážne. K jeho prekvapeniu sa na jeho stranu pridala aj Pansy.