Aj keď trochu krátka nevadí :DDD opäť tri komenty a pridám :DDD
„Ako som sa vyjadrila ja ti to tak ľahko neodpustím.“
„Dobre tak, ja radšej pôjdem. Keď niečo budeš potrebovať kľudne mi môžeš zavolať na telefón.“
Odišiel z izby. Už som to dlhšie nevydržala a rozplakal som sa. Apo chvíľke som si položila otázku:
„Prečo vlastne plačem?“
Veď nemám žiadny taký problém. Ja nemôžem plakať. Nemôžem ukazovať svetu moju slabosť. To nie. Po chvíľke som sa upokojila. Pozerala som do blba. Myslela som na Jessicu. Tak veľmi mi chýba. Rozmýšľala som nad tím, že to ukončím. Veď každému robím starosť. No lenže, nemám odvahu. Musím sa vážne ukľudniť.
O 3 dni....
Stále som ležala bez hybne v posteli. Dnes mi majú dať dole obväzy. Čo sa týka El mám veľmi dobrý vzťah. Verím jej. Má dôjsť Samanta okolo 14:00. Teraz už je 13:45 tak už za chvíľu príde. AJ sa na to teším. Nebudem väzeň vo vlastnom tele. No je tu problém. Harry. Bude chcieť byť pri tom keď mi budú dávať dole obväzy. Bude sa určite pýtať na tú jazvu. Ani som sa nenazdala a klopala mi Samanta na izbu.
„Ahoj Kate.“
„Ahoj Samanta. Rada ťa spoznávam.“
„Aj ja teba. Ako sa máš?“
„Ujde to.“
V izbe boli Samanta a Harry.
„Dobre teda. Môžeme ísť na to?“
„Hej.“
„Zdvihni si tričko vyššie.“
Zdvihla som si tričko ako mi kázala.
Odlepila mi najprv leukoplast čo mi držal obväz.
„Nezľakni sa.“
„Neboj sa, Nech sa nezľakne niekto iný.“
Myslela som Harryho. Sadla som si. Pretože po ležiačky by to išlo omnoho ťažšie. Namotávala mi obväz pri tom. Otrasne to bolelo. Keď bola posledná vrstva obväzu na mojom bruchu, vedela som čo ma čaká. Ešte väčšia bolesť. Keď ho dala dole, videla som jednu nechápavú tvár. Tvár Harryho. Nič nepovedal. Odišiel. Vedela som, že sa ma na to spýta. Zaslúži si vedieť pravdu, veď sa stará o mňa, pomyslela som si.
„Ako sa cítiš?“ spýtala sa ma Samanta.
„Trochu ma to bolí.“
„No to som aj čakala, no neboj zajtra ťa to tak nebude bolieť. Ukáž pozriem sa ti na jazvu. No nevyzerá to zle, je vidno že sa ti to hojí. Dám ti na to mastičku proti bolesti.“
„Dobre, odvetila som.“
Keď mi Samanta všetko vysvetlila a odišla bola som sama v izbe. No nebola som sama dlho. Prišiel do izby Harry. Nič nehovoril až ma to znervózňovalo. Po chvíľke prehovoril:
„Prečo si mi to nepovedala, Kate?“
„No nepýtal si sa a nikto o tom nevie okrem“...
„El, ona to videla, keď som ťa zbil.“
„Áno, je to tak ako vravíš. Hneváš sa?“
„Mmm, áno hnevám sa. Prosím aspoň mi povedz , kto ti to spravil.“
„Bol to jeden chlapec v mojom veku, ale nie je odtiaľto a určite ho nepoznáš. Takže to nechaj tak je to zbytočné riešiť.“
„Veľa si mi toho nepovedala. A ukážeš mi tú jazvu?“
„No ak ti to pomôže poviem ti jeho meno volá sa Dominik a patrí do jednej Slovenskej mafie. No a ak veľmi chceš tak tú ranu ti ukážem.“ Zdvihla som si tričko a ukázala som mu ranu.
„Ja som ti spôsobil že sa ti otvorila jazva?“
„Nebudem ti klamať, áno spôsobil.“
„Ja debil. Cítim sa hrozne.“
Nič som mu na to nepovedala, pretože som nevedela, čo mu mám na to povedať, bola som strašne nahnevaná a sklamaná jeho konaním.
„Povieš mi prosím ťa ešte prečo ťa ten Dominik takto zbil?“
„A prečo ťa to tak zaujíma, však aj ty si ma teraz zbil a nič zlého som nespravila, tak potom nerozumiem tomu prečo ťa to tak veľmi trápi...“
YOU ARE READING
Mafián (Harry Styles)
RomanceKate Blue je 18-násť ročné dievča ktoré dočasne bývalo na Slovensku, ale vrátila sa späť do rodného Londýna. Kate, ukrýva jedno tajomstvo ktoré nikomu doposiaľ nepovedala. Avšak Harry, ho chce zistiť, no lenže stráca pri nej nervy a začína ju biť...
