Blesk z jasného neba. Mnohí to považujú za metaforu tohto citu, pretože ešte aj ten je predvídateľnejší. Prichádza totiž s búrkou a ľudstvo už vymyslelo proti nemu obranné mechanizmy. No pre lásku?
Ani omylom. Tá príde ako úder a nám neostáva nič iné len krvácať a čakať kým sa rana zacelí. Neexistuje nič silnejšie, pretože milovať dokážeme doslova každého. Niekedy aj toho nesprávneho.
*****
Ďalší večer zahalený v smogu mesta a jej nahá pokožka pokrytá žiarivými neónmi. Zrýchlený dych, divo tlčúce srdce a nepríjemné tušenie v hĺbke mysle. No dievčina sa ho rozhodla jednoducho ignorovať. V súlade s rytmom a čakajúc na nového spoločníka, si užívala odporný zápach alkoholu, miešaného s kadejakým svinstvom.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je v povznesenej nálade vďaka špeciálnym prostriedkom, no skutočnosť bola celkom iná. Dokonca si ani nebola istá či je šťastná, no všetky pochybnosti hádzala za hlavu. Tá bola totiž úplne prázdna, sústredená len na nepodstatné veci, pretože to bolo menej bolestivé.
Z napohľad dokonalej symfónie ju vytrhol až letmý dotyk na chrbte. Ten dnes výnimočne zahaľovala tenká červená látka vzdušnej blúzky.
No v tej chvíli pocítila, že niečo je predsa iné. Miesto prvej vlny odporu sa v nej zdvihlo vzrušenie a dych sa jej zasekol v hrdle. Pred sebou zbadala chlapca, ktorého úškrn ju zneisťoval. Jeho čokoládové oči si ju premeriavali a po koži sa jej roztancovali zimomriavky. Úplne zabudla, čo odo dneška vlastne čakala a dovolila neznámemu, aby ju objal. Začal s ňou tancovať slaďák na rockovú pesničku a ruky mu nikdy neskĺzli nižšie ako bolo slušné.
Omámená vdychovala jeho jemnú vôňu, a pokiaľ by ju nedržal, zrejme by jej nohy vypovedali službu.
„Poznám tvoju hru," priložil svoje pery k uchu dievčaťa, ktoré sa prudko nadýchlo. Neboli to slová, ktoré očakávala, no o to viac ju zaujímalo, čo bude nasledovať.
„Poznám ju a rád by som ju dohral do konca," naklonil sa tak, aby jej videl do očí a úškrn na jeho tvári nebol o nič menší. Boli tak blízko až vnímala teplý dych a svoj odraz v jeho očiach. Biele vlasy mu odstávali na každú stranu a vytvárali tak hlboký kontrast s jej havraňou záplavou. Keď zbadal vydesený a zmätený pohľad, decentne sa zasmial.
„Neboj sa, odo mňa ti nič nehrozí. Som len ďalšia zlomená duša, ako ty," jeho prekvapivo prívetivý výraz ju mal už vtedy varovať, no nespravil to.
„Ako vieš, že som zlomená?" zmenila náladu ako počasie a vyrazila do útoku.
„Už len to, že so mnou tancuješ, vypovedá za teba," pokrčil ramenami a hánkami prstov ju pohladil po tvári. Jeho dotyk bol horúci a ona si bola takmer istá, že na líci má vypálený odtlačok jeho klavírnych prstov.
„Si zvláštny, že urážaš sám seba," dostala zo seba nakoniec slabým hlasom.
„A kto povedal, že byť zlomeným ja hanba? Podľa mňa je to len dôkaz toho, že si bola pridlho silná."
„Dvíhaš si sebavedomie, alebo sa mi snažíš pomôcť?" nedôverčivo naňho zazrela.
„Či veríš, a či nie, ani jedno. Pretože jedine ty si môžeš pomôcť."
„Nechaj si tie mentálne kecy pre seba. Si už ako moja psychologička," naštvane si odfrkla a chlapec sa zasmial.
„Tak to radšej mlčím. Cvokárky sú otrava," pretočil očami, „a mimochodom som Logan."
YOU ARE READING
Fragmenty lásky
Teen Fiction/tretí diel trilógie/ Zliepame len rozbité veci a človek, ktorý povstane z popola je silnejší, ako ten, ktorý sa chráni pred ohňom.
