Vrah na škole (PREBIEHA ÚPRAVA)

Sen |4|

Jedli sme a smiali sme sa na historkách z detstva, ako bola napríklad tá keď sme ako 5-ročný naháňali psa, Samo si na neho sadol a kričal: ,,Hijé, môj udatný žrebec!". Potom z neho spadol a ten pes mu zobral topánku. Ja som sa vtedy smiala ako o život ale on bol v amoku hnevu a smútku. Tak sme spomínali do nejakej 21:39.
,,Čas ísť spať." mama mi povedala že keby u nás chcel niekto prespať napríklad Sárina kamarádka, mám mu ustlať na svojej posteli a ja si ísť ľahnúť na gauč a zobrať si paplón a vankúš zo skrine. No to v žiadnom prípade, ja sa svojej postele nevzdám. ,,Usteliem ti na gauči, dobre?"
,,Asi nemám inú možnosť, však?"
,,Uhádol si!" usmiala som sa a išla som sa prezliecť do kraťasov a tielka. Síce je zima ale ja vždy spím v kraťasoch a v tielku. Keď som bola prezlečená, zašla som do spálne po paplón a vankúš pre Sama.

Po pár minútach už mal ustlané na gauči a bol iba v boxerkách. Bolo mi to trápne. Nevedela som čo mám robiť. No nakoniec nás od trápneho ticha zachránil zvonček pri dverách. Rozbehla som sa ku dverám, aj keď mi prišlo čudné kto by v takúto hodinu zvonil. Pozrela som sa do kukátka, nikto tam nebol. Najprv som si myslela že nejaký zasran zvoní len tak zo zábavy, lenže na zemi ležala nejaká obálka. Otvorila som dvere zobrala obálku do ruky a šla som spať. Obálku som položila na nočný stolík a len som zakričala ,,Dobrú Samko!". Ozvalo sa len slabé ,,Dobrú."

Keď som sa zobudila, vonku bolo už svetlo. Postavila som sa z postele a išla som zobudiť Sama, aby sme mohli pokračovať vo vyšetrovaní. Prišla som do obývačky a zarazila som sa. Nikto tam nebol iba krvavá škvrna. Srdce mi začalo rýchlejšie biť. ,,Ale počkať!" Na zemi niečo malé ležalo. Boli to konce prstov. ,,Počkať. Nie, to nie je možné. Veď predsa aj Finka mal odrezané konce prstov. Že by to bol ten istý vrah? Že by o nás vedel a teraz uniesol Sama a spravil mu to isté? Nechápem nič." Rýchlo som sa rozbehla ku dverám, ktoré aj tak boli zamknuté. ,,Telefón! Musím zavolať políciu. Nebudem teraz prehľadávať celý byt aby som našla ten svoj. Pevná linka bude stačiť. Smer kuchyňa. Kde je? Že by vrah zobral aj pevnú linku? Musím niečo spraviť! Emily mysli! Zakričím z okna!" povedala som nahlas ale pre seba. ,,Niekto ma začuje a zavolá políciu, ak nie tak adpoň hasičov." Otvorím prvé okno ktoré mi príde pod ruku. ,,Emily!" počujem ako na mňa niekto kričí. ,,Emily!" znova. ,,Kto je to a čo chcete!" odkiaľ sa to ozýva?!

,,Emily zobuď sa to som ja Samo!"

,,Kde to som?! Neuniesol ťa vrah Finku? Ako si sa tu dostal veď dvere sú zamknuté?! Počkať, prečo som v posteli?!" vyhŕklo zo mňa.

,,Neboj sa Ely, to som ja Samo. Kľud síce nechápem čo si to práve povedala ale pravdepodobne to bol len sen." povedal nežne a objal ma. Cítila som z neho citróny. Jeho typická vôňa je citrónová. Milujem ju. Ukľudňuje ma.

,,Oh, vďaka Samo. Bez teba by som sa zbláznila a volala by som políciu kvôli snu. Ešte by ma dali na psychiatriu."
Len sa usmial a zodvihol ma z postele.
,,Tak poď musíme makať na prípade, či nie?"
,,Počkaj, idem sa ešte pozrieť čo to je za list." vytrhla som sa mu z náručia a natiahla som sa po list. Obálku som otvorila a vytiahla som z nej papier preložený na polovicu. V ňom stálo:
Vy malí fagani. Nestrkajte svoj veľký nos tam kde nemáte. Choďte sa hrať na počítači alebo neviem čo vy mladý radi robíte ale nehrajte sa na detektívov ktorý si myslia že zjedli všedku múdrosť sveta. Emily Dostálová a Samuel Lichvár sledujem vás. Ešte jeden zlý krok a zabijem ďalšieho človeka.
Podpísaný vrah....

,,Tento list ma ešte viac nabudil aby sme toho debila čo to urobil našli. Tak poďme na to!!!"
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Dúfam že vás časť potešila. Budem nehorázne rada ak dáte vote, comm. alebo dokonca keď to odporučíte kamarátovi/kamarátke aby si to tiež prečítali. Ešte raz za všetko ďakujem.

&Akrim&